ŽILINA/DERBY. Juraj Matejik sa živí ako obuvník. A to nie hocijaký. Ručne šije a vyrába historické topánky, ktoré od neho objednávajú ľudia z celého sveta.
Začal ako samouk
Rodák zo Žiliny, ktorý žije v anglickom Derby, pritom pôvodne vyštudoval chémiu. „Som čistý samouk. Na výrobu dobovej obuvi neexistuje žiadna škola. U mňa sa všetko začalo cez môj koníček. Bol som pri zrode historického šermu v Žiline asi 25 rokov dozadu. Odvtedy som sa pokúšal urobiť niečo pre seba alebo pre kamarátov,“ spomína na svoje začiatky Juraj.
Fotoklub Obzor získal ocenenie na súťaži Interfotoklub Čítajte Neskôr jeho záľuba prerástla k tomu, že to začal robiť ako svoju prácu. Veľký zlom podľa neho nastal práve v čase, keď spolu s terajšou manželkou Katkou odišli do Anglicka. To bolo v roku 2006. „Ja som nemal dobrú angličtinu. V Žiline som pracoval na inšpektoráte práce a v Anglicku som začínal doslova od nuly. Koníček mi ale ostal a stále som sa tomu venoval. Tým, že som sa zlepšil v jazyku, tak sa mi otvorili aj nové možnosti. Nová literatúra, zdroje. Začal som sa viacej konfrontovať s ľuďmi, ktorí sa venujú histórii v Anglicku, ale aj v rámci celej Európy.“
Inšpiruje sa ikonografiou
Raz sa zúčastnili festivalu v Bayeu vo Francúzsku. Organizátor, keď sa s nimi lúčil, tak sa zaujímal o ich tvorbu. „Manželka mu ukázala naše veci. On organizoval najväčší historický trh v Paríži, kde nás pozval. V tom čase sme mali tri páry topánok. To boli začiatky. Odozva bola ale výborná. Počet objednávok narastal natoľko, že ja som v roku 2011 odišiel z práce a začal som sa venovať tomu naplno.“ Prvý pár robil však ešte v Žiline. Nemalo to vtedy ešte vôbec nič s históriou a technikami, ktoré sa v minulosti používali. „Boli to topánky, ktoré mali dlhú špičku a celé som si to len vymyslel. Bol som tým vtedy úplne nadšený.“
Nadchlo ho najmä 15. storočie. Ide o obdobie, ku ktorému našiel aj veľa zdrojov, množstvo ikonografie.
„Nikdy som sa však nebránil výzvam. A nevyhýbam sa žiadnemu obdobiu. Aj zákazníci, ktorí k nám chodili, doniesli obraz a chceli presne to, čo na obraze bolo. Ja so znalosťami a s použitím techník, ktoré som mal naštudované, bol som schopný z obrazu vyňať to, čo som potreboval. Nadizajnoval som to a dal nielen do estetickej, ale aj funkčnej podoby. Takže výroba bola už v tom čase opretá o vedomosti.“
