ŽILINA. Prvé výročie smrti novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej si prišli uctiť aj mnohí Žilinčania. Prvotné odhady organizátorov hovorili približne o účasti tisíc ľudí. Nakoniec prišlo na námestie Andreja Hlinku, kde sa pochod organizoval, približne tritisíc ľudí.

Medzi davom nechýbala ani sestra novinára Paľa Rýpala, ktorý je nezvestný viac ako desať rokov, Iveta Uhliariková. „Prišla som preto, aby sa ukázala pravda v tomto štáte, preto, že mi je to veľmi ľúto. Teraz je jedenásť rokov, kedy som si naposledy objala svojho brata. Ako sa stala vražda novinára, s ktorým by môj brat mimoriadne súhlasil, tak to zasiahlo nás všetkých. Za rok sa udialo podľa mňa podstatne viac ako za desať rokov od toho, ako sa stal Paľko nezvestným. Ozval sa nám svedok, ktorý nám povedal mnohé informácie, a veci sa pohli. Janka nechali na výstrahu, aby nemal nikto odvahu bojovať za čisté Slovensko,“ povedala sestra nezvestného novinára.
Zhromaždenie v Žiline začalo minútou ticha, po ktorej začali zvoniť zvony na Farskom kostole. Ako prvý rečník vystúpil Janov blízky kamarát Marcel Tomaník.

„Spomínam si ako dnes, keď som sa 26. februára zobudil a našiel si v mobile správu od Jánovho brata. V správe stálo, či som s ním nebol v posledných dňoch v kontakte, pretože sa vraj stalo niečo strašné. Oni ich zabili, oni ich zabili, opakoval mi do telefónu. Sám som nevedel, čo hovorí, pretože mi to nešlo do hlavy. Neviem opísať pocit, ktorý som vtedy cítil, no neprial som to ani najväčšiemu nepriateľovi. Po chvíli sa tento strašný sen stal realitou. Dlho som nevedel prísť na to, prečo sa to stalo. Dnes už to vieme. Stalo sa to z lásky. Ale z lásky k moci a k peniazom, ktorá niekomu zatemnila rozum natoľko, že dokázal zavraždiť dvoch mladých ľudí. Jano bol človek, ktorý by vám dal aj posledné a to bez toho, aby od vás niečo žiadal. Je to strašný pocit, keď idete namiesto jeho svadby na jeho pohreb. No mne aj jeho blízkym ostane množstvo spomienok, ktoré nám už nikdy nikto nevezme. Ján Kuciak bol zavraždený preto, že chcel docieliť spravodlivosť v tejto krajine. Prišiel o život, aby sme mohli žiť v slušnom a bezpečnom štáte. Preto ma mrzia vyjadrenia, že táto udalosť rozdelila krajinu na niekoľko táborov. Tragická udalosť spojila slušných ľudí, ktorým záleží na tejto krajine. Isté je to, že vďaka jeho činnosti sa dejú zmeny, ktoré si pamätáme z roku 1989. Preto sa nesmieme vzdať a musíme pokračovať, aby sme dokončili prácu, ktorú on začal,“ povedal kamarát Marcel, ktorý vyjadril aj podporu slovenským farmárom.

Za organizátorov a novinárov sa vyjadril Filip Lehotský. "Vnímam to tak, že tí, čo sú vo vláde miesto svojej sebareflexie útočia a spochybňujú zhromaždenia aj ľudí, ktorí za nimi stoja. Za rok sa urobilo mnohé. Prebudilo to u mnohých najmä šľachetnosť. Tento rok je veľmi dôležitý, pretože máme pred voľbami. Protesty by mali vyvolať angažovanosť. Niekedy sme unavení, ale nie je to o nás. Sme radi za každého, kto príde," reagoval Filip.

Do Žiliny prišli aj ľudia z okolia. "Prišli sme spolu s manželom. Chceme, aby sa ľudia pohli, aby sa začali činiť. My nie sme v demokracii a aj preto som sem prišla. Chodili sme aj na pochody do Bratislavy a dúfame, že sa niečo zmení. Ja som dôchodkyňa a neverím tejto vláde," povedala Eva Pivková z Púchova.
Na zhromaždenie prijal pozvanie aj herec Štefan Bučko, ktorý predniesol úryvok z Biblie. Viac o zhromaždení v Žiline sa dočítate v najnovšom vydaní týždenníka MY Žilinské noviny.
Rečníci v Žiline
- Marcel Tomaník - Jánov blízky kamarát
- Štefan Bučko - herec
- Marián Cabadaj - kazateľ Cirkvi bratskej v Žiline
- Peter Juščák - spisovateľ, bývalý hovorca Ústavu pamäti národa, prozaik, dokumetarista
- Filip Lehotský - jeden z organizatórov a novinár
- Katarína Bachratá - vysokoškolská pedagogička
- Peter Hurínek - učiteľ a jeden z organizátorov
- Tereza Pašková - študentka gymnázia v Žiline
- Filip Kopták - lesník
- Marek Huliak - žilinský organizátor