Počas leta ste ich mohli vidieť na rôznych športových či kultúrnych akciách v Žiline i v okolí. Dobovo oblečení ľudia, mávajúci mečom, mieriaci lukom či pripravujúci stredoveké pochúťky. Cech Terra de Selinan je zakaždým vítaným spestrením podujatí pre verejnosť.
Počiatky cechu sa datujú do roku 1990, za viac ako dve desaťročia však prešiel viacerými výraznými zmenami. Jednou z najväčších bola zmena názvu. Zo Skautov sa stal Cech Terra de Selinan.
„Ako Cech Terra de Selinan fungujeme šestnásť rokov. Pojem terra de selinan pochádza z prvej písomnej zmienky o Žiline a znamená zem žilinská. Slovíčko cech bolo pridané práve kvôli tomu, čo prezentujeme. Cechy boli združenia remeselníkov a našou hlavnou náplňou je ukazovať ľuďom, ako žili naši predchodcovia v stredoveku a čím sa živili,“ vysvetľuje Vojtech Višňovský.
K združeniu sa pridal v sedemnástich rokoch, na popud svojho brata Filipa, ktorý ako prvý doniesol domov meč. Ten je dnes predsedom združenia a spoločne s ďalšími nadšencami sa snažia stále zlepšovať prácu cechu.
Historická hodnovernosť nadovšetko
„Smerujeme k tomu, aby sme čo najvernejšie zobrazovali históriu. Čiže šerm, lukostreľbu, vojenský, ale aj obyčajný táborový život či remeselníkov. Nezameriavame sa len na jednu časť, snažíme sa dať ľuďom akoby balíček nádychu histórie. Orientujeme sa na druhú polovicu 15. storočia,“ hovorí Vojtech Višňovský.
O Slovensku vedel len to, že je v Európe. Stačilo to, vraví bývalý hráč Žiliny Čítajte Hneď však dodáva, že kým sa im podarilo prepracovať predstavenia do súčasnej podoby, stálo to veľa úsilia. Museli si naštudovať historické manuály, čerpať dáta z múzeí, čítať staronemecké manuskripty či listiny písané v latinčine. Potrebné bolo i zladiť kostýmy všetkých zúčastnených.
„O tomto sme viedli dlhé debaty. Momentálne smerujeme všetko na nemeckú módu. Zasadili sme to totiž na horné Uhry, kde bol v tom čase obrovský počet Nemcov. Prenikali sem aj prvky talianskej módy, ale nemecká je pekná, funkčná a elegantná, takže sa jej držíme,“ približuje Višňovský.
Aj pri oblečení dbajú na historickú hodnovernosť. Tak, ako v stredovekej kuchárskej knižke nenájdete zemiaky, ich odevom zas chýba syntetická látka: „Používame stopercentne dobové a prírodné materiály. Najčastejšie ideme do kostýmov zo stopercentnej vlny či ľanu, ktoré sa bežne používali pre strednú vrstvu. Pokiaľ by sme chceli zobraziť bohatého mešťana alebo šľachtica, môžeme si dovoliť použiť aj drahšie látky, ako sú hodváb či brokát, alebo honosnejšie doplnky. Stopercentne prírodné látky málokedy nájdete len tak na internete či v obchode. Chodíme teda za výrobcami či spracovateľmi a nakupujeme priamo u nich.“
