Peter Minarik - konzultant spoločnosti SOPHISTIC Pro finance, a. s.Alebo je ním nevedomosť a chýbajúce či neúplné informácie?
Nech je to už akokoľvek, najlepšie by bolo, keby o dôchodku skutočne premýšľali a urobili rozhodnutie, ktoré im zaberie len jednu minútu.
V tom momente by mali vyriešené všetko, čo im pomôže nestrádať v starobe.
Na čom to stroskotá?
Dlhší čas sa snažím pochopiť dôvody, ktoré nútia človeka predkladať v otázke dôchodku často nelogické argumenty. Preto sa pýtam: Je naozaj tým dôvodom slepá dôvera v štát ako najvyššiu autoritu, ktorá sa o nás postará, keď bude najhoršie? Alebo je ním nevedomosť a chýbajúce či neúplné informácie? Môže ním byť strach z finančného systému a rizika?
I keď je to pre mňa nepochopiteľné - je tým dôvodom vtipná strata viery vo vlastný život, kedy akýkoľvek dôchodok prichádza o svoj význam? Naozaj máme tak veľa času, aby sme si dnes mohli dovoliť ten luxus neinvestovať do svojej budúcnosti alebo budúcnosti najbližších? Určite si nevedomky neškodíme tým, že sme k tejto jednominútovej, ale podstatnej záležitosti ľahostajní?
Tých otázok je ešte veľa a dá sa povedať, že sa v postoji človeka väčšinou spoja aj tri, ak nie všetky takéto „dôvody“. Vtedy treba vynaložiť oveľa väčšie úsilie, aby si ľudia uvedomili, čo má pre nich väčší úžitok – kvázi istota, že štát má o niekoho úprimný záujem alebo istota, že prostriedky, ktoré povinne odvediem sú mojím súkromným vlastníctvom? Dnešná luxusná nadspotreba alebo odložená budúca spotreba na luxusnej úrovni? Dnešná bezstarostnosť alebo budúca pohoda v penzii? Verím, že k odpovediam na tieto a ďalšie otázky Vás nasmerujem v nasledujúcom texte.
Ako je to u nás?
Dôchodkový systém na Slovensku sa týka nás všetkých a každej jednotlivej skupine z neho plynú rôzne výhody, ale aj povinnosti. Je obrazne postavený na troch pilieroch, z ktorých sa môže každý podieľať svojím spôsobom na konečnej výške dôchodku občana, ktorý sa dožije dôchodkového veku.
I. pilier
Podľa Sociálnej poisťovne je takzvaný I. pilier priebežne financovaný a dávkovo definovaný systém. Čiže príspevky do neho prichádzajú povinne z každej výplaty a hneď aj odchádzajú na výplatu dôchodkov, čo je najväčším kameňom úrazu. Nijako sa neuložia na osobný účet zamestnanca, ani nezhodnotia.
Zaujímavosťou je, že tento pilier sa len tvári ako sporenie na dôchodok, lenže v skutočnosti ide o dôchodkové poistenie. Predsa je prevádzkovaný Sociálnou poisťovňou. Je to povinné zákonné poistenie a účasť na ňom vzniká priamo zo zákona. Výška dávok závisí od ekonomickej aktivity občanov a výšky ich príjmov. Je nám tu prezentovaný prvok zásluhovosti, čiže čím viac peňazí ľudia odvedú, tým viac by mali dostať. Každý sa nad týmto princípom zamyslime a skutočne si odpovedajme na otázku – je to naozaj tak? Koľko ľudí vo vašom okolí poberá nadpriemerný dôchodok od štátu? Vypočítal vám už niekto výšku vášho dôchodku? Máte predstavu o tom, v akej výške sa pohybuje priemerný dôchodok?
K 30. 9. 2018 ho reprezentovala suma 443,23 €. Za zmienku tiež stojí fakt, že v posledných jedenástich rokoch štát trinásťkrát zasiahol do slovenského dôchodkového systému. Výhodu tohto poistenia vidím jedine v tom, že je pre zamestnancov povinné, a tak si ľudia nemôžu až tak ublížiť svojou nedbalosťou. Zamestnávateľ automaticky odvedie za neho odvody a človek sa už nemusí o nič starať. Výnimku tvorí čierna práca a práca za „minimálnu mzdu“.
II. pilier
Starobné dôchodkové sporenie (SDS) predstavuje takzvaný kapitalizačný systém, kedy výška dávok závisí od výšky príspevkov (príjmu) a ich zhodnotenia. Vložené peniaze spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS). Vstúpiť do neho môžu dobrovoľne ľudia do 35 rokov veku. Dá sa povedať, že spolu s prvým pilierom tvoria základný systém dôchodkového zabezpečenia. Vaše povinné odvody z príjmu vo výške 18 % sa postupne rozdelia na dve časti podľa zákona až do konečného pomeru 12 % (I. pilier) a 6 % (II. pilier) v roku 2024.
V prípade dôchodku bude vyplácaný z dvoch zdrojov. Krátený zo Sociálnej poisťovne a z dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Tu mi nedá nespomenúť, že nasporené prostriedky sú súkromným vlastníctvom sporiteľa a v prípade úmrtia sa dedia, ak nie je určená oprávnená osoba. Za týmto benefitom sa však skrýva viac ako by sa čitateľovi mohlo na prvýkrát zdať. Nielenže sú tieto prostriedky oddelené a nevyplácajú sa z nich dnešné dôchodky, ale dá sa s nimi rátať ako so zabezpečením pozostalých v prípade rizika smrti. Určením oprávnenej osoby sporiteľ urýchli výplatu nasporenej sumy, pretože nebude predmetom dedičského konania alebo v chúlostivých prípadoch zamedzí dedeniu tejto sumy dedičmi.
Konzervatívnejší sporitelia môžu namietať veľké riziko pri zhodnocovaní vložených peňazí DSS-kami. Pochopiteľne toto riziko nemožno poprieť. Uvedomelý sporiteľ však vie, že sa dá veľmi jednoducho eliminovať čo najdlhším časom sporenia a pravidelnosťou. Vďaka tomu sa vyrovnajú rozdiely medzi poklesom a rastom. Za nevýhodu II. piliera považujem dobrovoľnosť vstupu a to, že do neho neplynú plné 18 % odvody.
III. pilier
Doplnkové dôchodkové sporenie je dobrovoľná forma tvorby úspor na dôchodok, kde prostriedky účastníkov sú spravované doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami. Peniaze sú zhodnocované na osobných účtoch investorov na základe účastníckej zmluvy. Dobrovoľne do tohto piliera však nevstupujú všetci zamestnanci. Pracovníci vykonávajúci „rizikové práce“ ako aj tanečníci a hráči na dychový hudobný nástroj vstupujú do tretieho piliera automaticky zo zákona.
Benefitom tohto sporenia je, že sám zamestnávateľ sa podieľa na tvorbe finančných zásob zamestnanca vlastnými príspevkami a takouto formou ho priamo podporuje. Preto tento príspevok môžeme považovať za výnos, ktorý dosahuje niekedy aj 200 %. Nehovoriac o možnosti zníženia daňového základu o 180 € príspevkov pre zamestnanca, čím si zníži daň o 34,2 €. Čistý výnos je 19 %, ak si účastník bude sporiť max. 15 € mesačne. Zamestnávateľ si môže výdavky na tento benefit vykompenzovať tak, že ich zahrnie do daňových výdavkov. Maximálne však 6 % z hrubej mzdy zamestnanca. Tiež je tu riziko spojené so zhodnocovaním, ktorého riešenie som uviedol vyššie. Nevýhodou je dobrovoľnosť, ktorú mnohí nedokážu oceniť a využiť.
IV. pilier
Komu by sa zdalo nerozumné stavať dom na troch pilieroch, určite využije aj štvrtý pilier dôchodkového sporenia. Je ním individuálne investovanie do produktov finančného trhu, najčastejšie podielových fondov. Celé nastavenie a rozloženie fondov je v réžii investora, ktorý sa však môže držať dobre mienených rád odborníka v tejto oblasti. Ten by mu mal všetko ukázať a podať čo najpodrobnejšie informácie.
Myslím, že dôchodok z prvých troch pilierov by mal byť len doplnkom k hlavnému dôchodku vytvorenému pomocou investovania. Pravidelnosť, dlhodobosť a zložené úročenie sú momentálne tým správnym nástrojom k lepšiemu dôchodku. Akokoľvek sa už rozhodnete, určite neostávajte len pri jednej možnosti.
Je to dôležité
Za zamyslenie stojí otázka: prečo je vôbec nutné individuálne riešiť otázku svojho dôchodku? Odpoveďou by mohlo byť skutočnosť, že nežijeme v ideálne fungujúcej krajine, ekonomike, spoločnosti, politickom systéme. Problémy v demografii (starnutie, nízka pôrodnosť), migrácii ekonomicky aktívneho obyvateľstva do zahraničia, migrácii cudzincov na domáci pracovný trh, nesprávne zásahy verejnej moci, vysoké výdavky na vyplácanie dôchodkov atď. budú mať za následok len ďalšie kolabovanie nášho dôchodkového systému a jeho nízku udržateľnosť.
Analytici už s vážnosťou hovoria o nástupe štvrtej etapy priemyselnej revolúcie, kedy ľudskú prácu zastúpi robotizácia a technológie. Stroje sa neunavia a dokážu sa prispôsobiť takmer každej práci. Daňou za výrazné zvýšenie produktivity bude to, že ľudia sa spočiatku vo výrobnom procese stanú nepotrebnými. Hospodárstvo sa bude musieť vyrovnať s touto situáciou tak, že sa vytvoria nové odvetvia služieb, kde bude možné presunúť prácechtivých ľudí. Takýto scenár nie je až tak v nedohľadne, ako by mohol niekto tvrdiť.
Čo by sa stalo, keby štátna Sociálna poisťovňa musela vyplácať na dôchodky viac peňazí, ako by jej odviedlo aktívne obyvateľstvo? Kedy dôjde k takémuto zlomu? Koľko nás bude stáť udržanie terajšej životnej úrovne aj na dôchodku, ak ju začneme riešiť 40, 30, 20, 10 alebo 5 rokov pred dôchodkovým vekom?
Prognózy môžeme brať ako varovný prst na znamenie, že niečo nie je v poriadku. Teoreticky všetci vedia, kam smerujeme a aj ich to trápi, ale len menšina s tým niečo urobí. Som si istý, že teraz vám bude stačiť už len minúta na to, aby ste urobili správne rozhodnutie.
Peter Minarik
konzultant SOPHISTIC Pro finance, a. s.
Námestie A. Hlinku č. 1
010 01 Žilina
Tel: +421 949 280 510
E-mail: peter.minarik@spfinance.sk
Web: www.spfinance.sk
