Vladimír Labant počas svojej kariéry zažil mnoho. Po jej konci sa rozhodol predávať svoje skúsenosti ďalej ako tréner a momentálne pôsobí pri tíme MŠK Žilina U16.
Porozprávali sme sa s ním nielen o príprave výberu U16, ale vrátili sme sa aj do jeho futbalovej minulosti.
Ako prebieha zimná príprava výberu MŠK U16?
"Začali sme ju 8. januára, hneď ako chlapci nastúpili do školy. Tréningový proces prebieha každý deň okrem štvrtku a nedele, keď majú voľno.
Už v prvý týždeň sme hrali prípravný zápas s poľským Chorzówom, v ktorom chlapci celkom dobre obstáli, vyhrali sme 3:0. Hráči si po dovolenke pomaličky zvykajú na postupnú záťaž. Doobeda majú športovú prípravu, v sobotu hrajú zápasy."
Chce sa ísť mladíkom na ihrisko v takom nevľúdnom počasí?
"Poveternostné podmienky síce nie sú momentálne ideálne, ale aj to futbal prináša.
Musíme sa s tým popasovať. Nie je to o tom, či sa chce alebo nie. Futbal sa hrá, či sneží, prší alebo svieti slnko. Nie je to stabilné prostredie ako v hale a tomuto sa musia prispôsobiť."

Zimná príprava je okrem počasia typická aj drinou, naberaním kondície. Ako ste to vnímali vy, ešte ako hráč?
"Samozrejme, aj sme si pofrflali, ale s pribúdajúcimi rokmi som to vnímal tak, že to, čo som načerpal v prípravnom období, som neskôr zúročil.
Dnes chlapci všetko robia s loptou, kondícia sa dá naberať prostredníctvom hier. Za našich čias to bolo trošku iné. Bolo tam veľa behov a myslím, že dodnes na to hráči spomínajú s ťažkým srdcom."
Máte za sebou bohatú kariéru. Zvyknete si ju občas pripomenúť?
"V MŠK je viacero trénerov, ktorí majú hráčsku minulosť. Neraz spomíname na hráčske časy, na zápasy, na partie, v ktorých sme pôsobili.
Občas je pekné zaspomínať si. Vnímam to tak, že som si postupnými krokmi plnil detské sny, stúpal som v kariére čoraz vyššie, avšak v tej najlepšej forme ma pribrzdilo nešťastné zranenie. Po ňom som sa už nikdy nedostal na top úroveň."
Na ktoré z tých období najradšej spomínate? Štyri majstrovské tituly so Spartou Praha?
"V Prahe som bol sedem rokov, z toho dva v Slávii a päť v Sparte. Aj v Slávii som hral poháre, bolo to takisto pekné obdobie. Ale Sparta bola v tom období vyšší level. Hrali sme Ligu majstrov proti veľkým klubom, boli sme dobrá partia na ihrisku i mimo neho. Mohli sme sa porovnávať s najlepšími mužstvami v Európe, hoci sme mali oveľa nižší rozpočet.