BYTČA. „Veľmi dlho, prakticky až do skončenia základnej školy, som mal panický strach z búrok. Bál som sa naozaj moc. Prešlo ma to až počas gymnázia. Možno práve preto som sa počas vysokej školy začal zaujímať o búrky a extrémne výkyvy počasia,“ hovorí meteorológ amatér.
Desiatky dobrovoľných a profesionálnych hasičov pomáhajú pri boji so snehom Čítajte Vyštudoval však manažment a sprvoti sa ním aj živil. Zastával pri tom rôzne vysoké riadiace funkcie. Popri práci sa však venoval aj štúdiu meteorológie.
„Po večeroch som čítal a študoval všetky texty a materiály, čo som kde dokázal zohnať. Napríklad aj diplomovky a odborné články. Keď som potom v roku 2004 vycestoval za prácou do Anglicka, kúpil som si svoju prvú meteostanicu,“ opisuje Cigánik.
Prvá stanica
To ešte nemal počítač, a tak si výsledky meraní zapisoval ručne. Keď potom v Anglicku skončil, preniesol si stanicu do Bytče.
„Rozložil som si ju na balkóne v paneláku. Na streche najvyššej bytčianskej bytovky som ma merače vetra. Zrážkomer, teplomer a vlhkomer som mal na balkóne. Nebolo to však vôbec ideálne. Stanica totiž musí byť stále na slnku, hoci chránená v radiačnom štíte. A zároveň musí byť umiestnená vo výške 2 metre nad zemou. Tak sa meria štandardne teplota a vlhkosť na celom svete. Vietor zase vo výške 10 metrov. No a to sa v bytovke dalo nie celkom dosiahnuť,“ uvádza meteorológ, vtedy ešte nadšenec a amatér.
