Keď v roku 1940 dostával štadión ŠK Žilina svoju novú podobu, na čiastku tri milióny korún sa vtedy okrem mesta či štátu zozbierali aj miestne podniky a viac ako dvadsať jednotlivcov.
V knihe 95 rokov atletiky na to autor Juraj Straka spomína slovami Vojtka Závodského: „So stavbou štadióna začali sme v apríli roku 1940. Vtedy sme mali v pokladni klubu celkom 269 Ks na hotovosti a náš dlh činil 28.000 Ks. Prišiel však dar Legiobanky v sume 50.000 Ks a dostali sme viac chuti do práce. S pomocou členstva dali sme sa do roboty. Takto sme začínali dielo, ktoré dnes reprezentuje hodnotu cca 3 mil. Ks.
V Žiline postupne vyrastali rôzne športové stánky, v ktorých rozličné kluby nachádzali svoje zázemie. Nie všetko sa však hýbalo dopredu. Po zlatých obdobiach žilinskej atletiky prišiel úpadok a kráľovná športu sa v meste pod Dubňom stala živoriacim bezdomovcom.
Obnoviť jej zašlú slávu sa momentálne pokúša viacero klubov, medzi ktoré patrí aj Atletická Akadémia Žilina (AKAZA).
Atletika ako výborný základ
Atletickú akadémiu má pod palcom Karol Haas. Mladý športovec, vyštudovaný kondičný tréner a tréner atletiky, počas svojho aktívneho športového obdobia inklinoval skôr k americkému futbalu.

Bývalý hráč žilinských Warriors však tvrdí, že atletika mu do tohto kolektívneho športu dala výborný základ: „Nikdy som nebol v žiadnom atletickom oddiele. Ale na základnej škole nás učiteľka viedla k atletike, chodili sme na súťaže, postupovali sme do krajských kôl. Neskôr som mal atletiku ako doplnok k americkému futbalu, v ktorom som zastával šprintérsku pozíciu.“
Po vysokej škole, na ktorej študoval telesnú výchovu a trénerstvo, si spoločne s ďalšími trénermi čoraz viac začali uvedomovať, že atletika je v Žiline v zlom stave. „Žilina má, rovnako ako Banská Bystrica, silnú atletickú tradíciu. Tam to však funguje úplne inak, skoro pri každej základnej škole je tartan. Tu je zázemie takmer nulové. Povedali sme si, že s tým treba niečo urobiť a založili sme Atletickú akadémiu.“