KĽAK. „Pod Kľakom zo Žilinskej strany si chodí fešák v hnedom kožuchu, tak bacha, až ho niekto nevezie v maske (auta),“ uverejnil Slavomír Židek na Facebooku Dopravný servis – okres Žilina.
Medveď sa vraj takto prechádzal po lesnej ceste, hneď vedľa hlavnej cesty Žilina – Prievidza. Viacerí diskutéri sa však čudovali, prečo medveď v takejto ročnej dobe nespí.
Spýtali sme sa na to Martina Hatalu, odborného pracovníka – zoológa zo Správy Národného parku Malá Fatra vo Varíne.
Podľa neho to však nie je nič výnimočné. Medveď hnedý je totiž živočích, ktorý nemá pravý zimný spánok ako napríklad svišť, ktorý si na jeseň vytvorí dostatočné tukové zásoby a potom hybernuje až do jari.
„Medveď taký živočích nie je, neprespí permanentne celú zimu. Podľa podmienok časť zimy prespí, potom sa môže prebudiť, byť aktívny a hľadať potravu, najmä v blízkom okolí brloha. Závisí to väčšinou od toho, aký je priebeh zimy a tiež či má vhodný brloh. Zimy už teraz nebývajú také dlhé ako v minulosti, v nižších polohách už býva menej snehu a mínusové teploty netrvajú dlhšie obdobia, preto aj aktivita medveďov môže byť vyššia. Takže vidieť v zimnom období medveďa nie je nič výnimočné. Stáva sa to,“ uviedol Martin Hatala.
Prečítajte si tiež: Bežkársku stopu ponúka viacero tratí Čítajte Medveď hnedý je všežravec. Prevažná zložka jeho potravy je však rastlinná.
Ak sa aj v zime prebudí a je sneh, dokáže si vyhrabať spod snehu rastlinnú potravu (napr. bukvice), ale požierať môže aj nájdené zdochliny. Človek však na jeho jedálničku rozhodne nie je.
„Človeka medveď hnedý nepovažuje za korisť, nenapáda ho kvôli potrave,“ upokojuje zoológ.
Napriek tomu sa stáva, že dochádza ku stretom s medveďmi, a to väčšinou v prípadoch, keď je medveď náhle vystrašený. Skrátka, keď ho prekvapíte niekde v húštine, napríklad pri koristi, alebo sa znenazdajky ocitnete medzi medvedicou a jej mláďaťom, alebo keď je zranený.
V takýchto prípadoch môže medveď zaútočiť, ba dokonca aj vážne zraniť. Ak sa v lese správate hlučnejšie, teda tak, že vás medveď počuje, zväčša odíde. Výnimkou je tzv. synantropný medveď, ktorý stratil prirodzenú plachosť a schádza na okraj dediny za potravou či vyberať odpadkové koše.
Podľa Martina Hatalu je v súčasnosti početnosť medveďov na území Slovenska určite vyššia ako v minulosti, adekvátnosť ich početnosti je však častým predmetom odborných i laických diskusií.
