Odkedy ikony v Žiline vystavujete?
- Toto je už tretia výstava a každá z nich trvá jeden rok. Takže v marci budúceho roka to budú už tri roky. Tá súčasná je zameraná na cirkevné sviatky. Na 25. marca chystáme otvorenie už štvrtej výstavy, ktorá bude venovaná symbolicko-alegorickým ikonám, zameraným na božiu múdrosť. Hlavná bude veľká neviantská ikona božej múdrosti a popri nej veľa iných, zaujímavých ikon, ako napríklad ikona posledného súdu, ikona svätej trojice alebo ikona cárske dvere z Grécka. Tá neviantská je však obzvlášť raritná a nebýva zvykom ju vystavovať. Dokonca na jeseň o nej plánujeme vedeckú konferenciu.
Čo chystáte k Vianociam?
- Tento rok bude ešte prednáška o ikone Narodenie pána Ježiša. Každý môže prísť v utorok 18. decembra o 16.30 h načerpať duchovnej sily a radosti. Prednášať bude Dušan Miškovič, jeden z našich spolupracovníkov.
Zaujali pražské múzeum. Čriepky z histórie Československa majú aj v Čičmanoch Čítajte Čo znázorňuje tá ikona?
- Je na nej zobrazený výjav narodenia pána Ježiša. Je zrejmé, že už sa narodil v truhle. Je to taká symbolika, že už pri narodení sa vedelo, že prišiel na to, aby obetoval svoj život za ľudstvo. Je pri ňom Panna Mária, ktorá sa ale nepozerá naňho, ale pozerá sa do kúta na svojho manžela Jozefa, ktorý je pokúšaný diablom. Ten sa mu snaží nahovoriť, že sa nerodí boží syn, ale je to niekto iný. Jozef sa však nenechá presvedčiť zlom. Sú tam ďalšie zaujímavé scény, anjeli, ktorí spievajú Sláva bohu na výsostiach, dole sú pastieri. Z betlehemskej hviezdy vychádza na Ježiša lúč. On je oblečený, zavinutý do plášťa, ako sa mumifikujú mŕtvoly. Naľavo sú traja mudrci, ktorí sa klaňajú novonarodenému spasiteľovi. Vpravo dolu býva väčšinou výjav narodenia dieťatka, ktorý má znázorňovať, že sa narodil ako človek. Tu je však znázornený výjav úteku do Egypta.
Čo pre vás znamenajú Vianoce?
- Najväčším kresťanským sviatkom je Veľká noc. Pre mňa osobne je najväčším sviatkom zvestovanie, ktoré je 25. marca, kedy sa pán Ježiš vtelil do Panny Márie. Pokračovaním tohto sviatku sú Vianoce, kedy sa Boh stáva človekom. Je to nepochopiteľná vec, že Boh prichádza na zem, aby zachránil Adama, ktorý kedysi uveril zlu a vydal sa vlastnou cestou. Boj dobra a zla sa odohráva v každom človeku denne. Odohral sa aj v Adamovi, ktorý urobil ten zakázaný krok a bol vyhnaný z raja. Preto prichádza pán Ježiš, aby ho zachránil. Aby zachránil každého z nás. To je pre mňa tá zásadná vec, že Boh sa tak ponížil, že pristupuje k ľuďom ako človek. Toto je jadro Vianoc. Popri tom je nádherná tá atmosféra, že sa celá rodina zídeme, obdarujeme sa, rozprávame. Vianoce sú sviatky lásky, pokoja, radosti, zbližovania sa.
Navštevujú ľudia výstavu?
- Áno, výstava vstupuje do povedomia. Chodia ľudia z Ameriky, z Európy, aj z východu, z Ruska, Grécka. Už sa o tom vie aj v zahraničí. Ale chodia aj Žilinčania. Školy, dôchodcovia, kluby. V tomto roku prišlo na ikony už viac ako 2-tisíc ľudí. Nájsť si čas na výstavu ikon nie je bežné. Človek sa tu musí stíšiť, zamyslieť sa nad tým, čo mu to hovorí, čo mu to dáva do života. Je to trošku náročnejšie. Sme vďační za každého, ktorý prišiel a načerpal si z tej krásy. Lebo každá krása, a obzvlášť tá duchovná, nás robí lepšími. Uvedomil som si to v Londýne, kde sme boli nedávno s manželkou. Tam, v tých veľkých múzeách, ako je British Museum alebo National Gallery, chodia zástupy škôl. Tam v tej kráse vyučujú, robia projekty. Odmalička deti vychovávajú v kráse. To by sme aj my potrebovali.
Dokážu sa tu ľudia stíšiť? Odídu odtiaľto lepší?
- Vnímam to tak, že áno. Keď ľudia prídu, často začnú chodiť pravidelne. Chodia napríklad len k jednej ikone. Je to fenomén, ktorý som nepredpokladal, že sa stane.
Tá atmosféra je mimo rámca akéhokoľvek náboženstva? To duchovno, vyžarujúce z ikon, je také univerzálne?
- Áno, snažíme sa dať ľuďom maximálnu slobodu. Aby sa tu každý našiel. Lebo ikony sú o človeku. Cieľ každého človeka totiž je, aby sa stal ikonou, aby sa stal svätým a dostal sa do neba. Pozemský život je na to príprava. My tu všeličo robíme, budujeme firmy, ale mnohokrát si ani neuvedomujeme, aký máme skutočne cieľ. A pri ikonách na to človek mnohokrát príde. Uvedomí si, aký má cieľ pozemského života. Každého to tu napadne automaticky. Všetko v živote má nejaký zmysel a mne ho ikony úplne zmenili.
Čo sú to v skutočnosti ikony?
Sú to obrazy, ktoré však majú určité kritériá. Môže tam byť zobrazené len niečo, čo súvisí s duchovnom. Nejaké výjavy z Biblie, obrazy svätcov, obrazy zjavení a udalostí, ktoré sa v cirkvi uznávajú, že sa naozaj stali. Viera ľudí je viac ako len to, čo je zaznamenané. Zažili sme aj také prípady, že sa niečo v človeku pohlo. Mali sme tu pani, ktorá sa tu už dvakrát rozplakala. Povedala mi, že plače od šťastia. Ikonu vnímame ako rozhranie medzi fyzickým a duchovným svetom. Niečo, čo spája tieto dva svety. Na začiatku Biblie sa hovorí, že Boh stvoril hmotný a duchovný svet. V tom duchovnom žijú anjeli, duchovné bytosti a v tom fyzickom žijeme my. Kresťania chodia do kostola, lebo tam vnímajú rozhranie medzi nimi. Niekto to vníma v prírode, niekto to vníma pri ikonách. Našli by sme to v Biblii, keď ju čítame duchovne.
Ako ste sa dostali k ikonám?
- Bola to vlastne náhoda. Pred asi ôsmimi rokmi sme boli s manželkou v Ríme. Pozerali sme vatikánske múzeá, kostoly. Na jednom námestí sme oddychovali pri fontáne. Ja som videl, že je tam nejaký starožitný obchod, tak som sa tam išiel pozrieť. Videl som tam prvýkrát ikony. Veľmi sa mi to páčilo. Chcel som od starožitníka informácie a vzápätí som plánoval odísť. Ale on ma ťahal dovnútra.
Aby sme sa s manželkou vyslobodili, kúpili sme tú najmenšiu ikonu, čo tam mal a dali sme si ju doma do spálne. Tá ikona na nás stále niečo hovorila, navodzovala nám myšlienky. Hovorila nám, že chce ďalšiu ikonu. My sme nevedeli, čo máme robiť, kde sa ikony kupujú, či máme ísť znova do Ríma. Nejaká kamarátka manželke volala, že v rozhlase je relácia o ikonách. Tam hovoril ikonopisec Rastislav Bujna. Požiadali sme ho a on nám ikonu napísal, lebo sme verili, že už bude všetko v poriadku. Ale nestalo sa, lebo tá prvá ikona chcela ďalšiu starú ikonu.
A tak sme našli, že v Amsterdame sú díleri ikon. Išli sme tam a ujala sa nás jedna dievčina, ktorá nás do tohto sveta uviedla. Nakoniec sme začali ikony zbierať.
