ŽILINA. Poslanci mestského zastupiteľstva schválili spoločenstvu tento rok príspevok 5000 eur na vybudovanie spoločenskej miestnosti s kuchyňou a jedálňou. V nej plánovali stráviť tohtoročný štedrý večer. Dosluhujúci primátor Igor Choma až do svojho skončenia zmluvu nepodpísal. Nový primátor Peter Fiabáne to však hneď po svojom nástupe do funkcie napravil. A tak je možné, že výstavbu nakoniec dokončia.
Vianoce v novej miestnosti
„Mojím veľkým snom bolo, aby sme Vianoce už mali v novej spoločenskej miestnosti. Keďže Igor Choma vyplatenie peňazí brzdil, naozaj neviem, či sa nám ju podarí dokončiť. Ak nie, tak sa všetci budeme musieť pomestiť do malej obývačky, z ktorej vysťahujeme nábytok. Plánujem ešte na Vianoce zobrať aj dvoch – troch bezdomovcov z ulice. Nech majú aj oni pokojné Vianoce,“ hovorí Igor Koník.
Na štedrovečernom stole nebudú chýbať tradičné jedlá, ale ani modlitba. Po minulé roky im pomáhal aj pán farár Hudec z farnosti Solinky. „Mali tam zavedenú takú peknú tradíciu, že veriaci oddelili časť jedla a priniesli na faru. A oni potom jedlo rozdelili tým, ktorí to potrebovali. A mysleli pri tom aj na nás,“ dodal. Všetci sa budú snažiť, aby pri stole bola radosť, nie smútok. Aby nespomínali na minulosť a neotvárali sa boľavé rany.
Kritizoval – nedostal
Igor Koník doteraz nechápe, prečo Choma tak ostro proti nim vystupoval. „Môžem sa to len domnievať. Ale myslím si, že to bolo preto, že som si dovolil ho kritizovať v médiách. Najmä jeho prístup k sociálnej práci, keďže sociálna politika mesta je biedna. Oni o tom len rozprávali, ale nezrealizovali nič. Ako príklad som mu uviedol, že na šport schválili 220-tisíc eur a na sociálnu pomoc len 15-tisíc eur. Aký je to pomer? Ako keby v Žiline chudobní ani neexistovali, ako keby neexistovali rodiny s problémami, rodiny v tiesni, ktoré potrebujú požiadať o nejaký príspevok. A toto všetko spadá do tých 15-tisíc eur. Veď to je výsmech. Ja som o takúto pomoc ani nežiadal. Veď naše reálne náklady sú 3-tisíc eur. A keby mi dali aj celých tých 15-tisíc, tak by nám to vystačilo len na 5 mesiacov.“
Príroda ho zlákala domov
Igor Koník pracoval v podobných projektoch v zahraničí, najmä v Taliansku a Španielsku. V Ríme bol správcom domu pre chudobných študentov a chudobným ľuďom prerozdeľoval potraviny. Odtiaľ odišiel na Kanárske ostrovy, kde pôsobil v charite.
„Domov som sa vrátil, aby som putoval zo Šaštína do Santiaga de Compostela. Je to 3 200 km. Keď som to absolvoval, ešte som sa na chvíľu vrátil na Kanárske ostrovy, ale uvedomil som si, ako veľmi mi chýba slovenská príroda. Považujem ju za najkrajšiu na svete. Tam je zelené len to, čo je pod závlahou a ich borovicové lesy vyzerajú ako naše choré,“ hovorí.
Organár z Bytčice: Na Vianoce sa má aj organ radovať, nie plakať Čítajte Keďže pochádza z Bánoviec, vrátil sa najskôr do Trenčína. A pokúsil sa tam rozbehnúť podobný projekt, ako dnes robí v Žiline. „Prenajal som si byt v Trenčíne a začal som tam s projektom pre chudobných seniorov. Za rok sme však nedokázali získať vhodný dom. Mali sme tam malý domček a sociálny bazár. Ľudia tam mohli doniesť prebytočné veci a výťažok išiel na pomoc tomu charitatívnemu domu. Podarilo sa nám však získať do 15-ročného prenájmu dom v Žiline, aj s predkupným právom. Majiteľ má sociálne cítenie a veľmi nám pomáha, aj materiálne, aj prácou. A tak som v Žiline,“ prezradil.
Kde sa má podieť dôchodca?
A prečo sa stará práve o nemajetných dôchodcov? Tvrdí totiž, že keď sa do takejto situácie dostane mladý človek, ešte vždy má šancu sa o seba postarať. Môže sa vzchopiť, zmobilizovať a nájsť si zamestnanie.
„Ale kde sa má podieť dôchodca, ktorý sa celý život trápil a na sklonku života ho nezoberú do domova dôchodcov, lebo nemá rodinu a dôchodok poberá 200 eur? Narobili sa celý život a zaslúžia si mať aspoň akú-takú starobu. Tak sa snažím im ju poskytnúť. Mal som tu aj dvoch takých, ktorí mi zomierali na rakovinu. Ja som bol ten, ktorý im zatvoril oči. Keby neboli tu, tak by boli na charite a tam to funguje tak, že ráno o siedmej musia ísť von a vracajú sa večer o šiestej. A čo sa má taký 70 – 80-ročný chorý človek túlať celý deň po meste,“ hovorí o svojich dôvodoch Igor.
Dostať sa do takejto situácie pritom môže každý z nás. Veľa ľudí si zoberie pôžičky, ktoré nedokáže splácať, v moci ich majú exekútori. Ďalší robia v zahraničí, ale nevedia to zdokumentovať, a tak dostávajú minimálny dôchodok. A ak sa od nich odvráti aj rodina, nezriedka končia aj na ulici. Nemali by však takúto prácu robiť najmä štátne inštitúcie? Pýtame sa Igora Koníka. „Áno, mali. Na Slovensku je však nedostatok miest, a keď sú, sú pre nich príliš drahé. Náš štát si totiž nedokáže priznať, že ak aj takýto človek poberá dôchodok, tak mu z neho exekútor strhne určitú časť a reálne vidí len 180 eur. V domove dôchodcov však musí zaplatiť minimálne 250 eur. Čo má potom robiť?“
Ľudia prispejú
Reálne náklady na domov predstavujú 3000 eur mesačne. Je to pomerne dosť veľa peňazí. Toľko by pútnik Igor na ulici od dobrých ľudí vyzbierať nedokázal. „Našťastie, máme stálych prispievateľov. Sú to jednotlivci, ktorí posielajú od 5 do 20 eur. Niečo prišlo aj z 2 % z daní. No a podnikatelia pomáhajú jednorazovo. Pred tromi týždňami prišla pani, ktorá skončila s podnikaním a prispela nám na stavebný materiál. Každému sme za pomoc veľmi vďační,“ hovorí.
Služba počas sviatkov je náročná, tvrdí sestra z úrazovej chirurgie Čítajte Náklady sa snažia znížiť aj cez tzv. komunitné pole, ktoré zriadili. „Keď človek vidí, že nemá na mzdy, ale chce, aby to fungovalo, tak musí hľadať iné spôsoby. A iný spôsob je aj tento komunitný. Dala sa dokopy komunita ľudí, ktorá to robí srdcom. V tejto práci sú peniaze druhoradé. Chováme tam zvieratá, kačky, husi, kozy, dopestujeme si zeleninu. Snažíme sa, aby sme boli sebestační. Mäso máme na celú zimu. Snažím sa, aby sme znížili náklady na potraviny a peniaze môžem použiť niekde inde, napríklad na stavebné práce. S potravinami nám veľmi pomáha aj vedúci Červeného kríža Martin Brňák,“ prezradil Koník.
Starí s mladými
Ich práca, pomoc chudobným dôchodcom, je založená na dobrovoľníckej činnosti. Je to skupina ľudí, ktorí za to nepoberajú žiadnu mzdu. A tak by to malo aj zostať. Aj keď plány do budúcna majú veľké.
„Ani by som nechcel, aby sa to nejako profesionalizovalo, lebo potom sa stráca zmysel. Ľudia nám môžu najviac pomôcť prostredníctvom finančnej zbierky. Chceli by sme dom odkúpiť a nadstaviť ešte jedno poschodie, kde by vzniklo ďalších 5 izieb. Nový primátor mi dal myšlienku, že by sme urobili zmiešané centrum. Vrch by bol pre deti z detského domova a spodok dôchodcovia. A každý jeden mladý človek by mal na starosti jedného dôchodcu. Tie deti nemajú kde ísť. Chcel by som to takto realizovať. Ale nechcem tu ľudí, ktorí by to robili len preto, aby mali kde bývať. Chcem takých, ktorí by to mali v srdci,“ uzavrel Igor Koník.
