Mešťania predávali Žilinčanom haringy z Baltu, cudzokrajný tovar, ale aj sladké figy

Žilina bola v minulosti centrom obchodu. Nechýbal trh s cudzokrajným ovocím, ale ani kurací rínok. Nechýbal ani slávny Baťa, kde obuv nielen predávali, ale aj opravovali.

Historické fotografie Žilina (4 fotografie)

ŽILINA. Žilina bola centrom obchodu severozápadného Slovenska ešte pred vznikom mesta. Minimálne od 12. storočia tu existoval medzinárodný obchod s ovčou vlnou s nemeckými osadníkmi z Tešínska.

Vznikali rôzne cechy

To sa stalo najväčším zdrojom príjmu mešťanov zo Žiliny, ktorí nielen vyrábali súkno, ale s ním aj úspešne obchodovali i mimo Uhorska. Žilinčania mali právo jarmoku od roku 1357 na rínku – dnešnom Mariánskom námestí. Väčšina Žilinčanov vyrábala rôzne výrobky v rámci cechov, ale s nimi i obchodovala. Postupne rástol počet mešťanov, ktorí sa zameriavali len na obchod, najmä cudzokrajných výrobkov a najmä ovocia a vína. Dovážali najmä morské ryby a haringy z Baltu, figy, hrozno, citróny a iné cudzokrajné ovocie. Vznikom cechov od 16. storočia sa regulovala výroba, avšak obchod existoval aj mimo týchto organizácií.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Koľko vás budú stáť tento rok Vianoce v Žiline? Čítajte

Po zrušení cechov v roku 1872 vzniklo živnostenské spoločenstvo, v ktorom boli nielen remeselníci, ale i obchodníci. Tí sa od roku 1931 združili v Obchodnom grémiu Žiliny, vybudovali si vlastné školstvo a chránili záujmy svojich členov, existovali až do roku 1952.

Najviac obchodov na rínku

Najviac sa rozvinula táto vrstva po roku 1918 do roku 1938, potom boli Židia – obchodníci veľmi obmedzení a obchody im boli zobrané. Tvorili pritom v meste veľkú časť obchodníkov. Najviac obchodov bolo do roku 1918 na rínku, potom sa sieť rozšírila i na oblasť pri stanici, ako i na Závaží – dnešné Hlinkovo námestie a okolie. Vznikali prvé obchodné domy – z dnešného pohľadu malé oproti súčasným – zameriavali sa najmä na predaj textilu, topánok, nábytku a iného.

Napríklad na rínku Baťa po roku 1922 ovládol nielen opravu obuvi, ale i jej predaj. Obchodné domy Hustý, Nehera, Grossmann, Preiss sa zamerali na textil, odevy, ale i na koberce – Tatar, Sklovsky – oprava a predaj písacích strojov, predaj áut Kynera, predaj nábytku Hoffmann a Pallagy. Zaujímavým bol i obchod v prízemnej budove oproti železničnej stanici, ktorý postavil obchodník a majiteľ hotela Metropol Leimdorfer. Tento obchod z konca 19. storočia pretrval do súčasnosti a je pravdepodobne najstarším obchodom s nepretržitou obchodnou činnosťou v meste.

Ako každé menšie i väčšie mesto, mala i Žilina svoje trhy a od roku 1357 i jarmočné právo. Vtedy Ľudovít Veľký schválil mestu konanie jarmoku podobného, ako malo mesto Budín (dnes Budapešť). Postupne boli panovníkmi tieto práva rozšírené o ďalšie výročné jarmoky. Odohrávali sa v priestore rínku – dnes Mariánske námestie.

Nová tržnica v meste

Avšak dobytčie trhy boli mimo a od 20. storočia boli v priestore dnešnej Rázusovej ulice pri Rajčianke. Mesto na začiatku 20. storočia vybudovalo i novú tržnicu v priestore dnešnej Malej Prahy, ale po roku 1925 sa tento priestor zastaval.
Uvažovalo sa aj o tržnici v priestore elektrární, avšak ani to sa nepodarilo. Zaujímavým fenoménom bola existencia tzv. Kuracieho rínku pri Zaymusovej škole, ale aj fakt, že mesto postavilo vlastnú tržnicu v roku 1941, kde na prízemí predávali Bulhari zeleninu a ovocie a hore bol predaj hydiny, vajec, mlieka a iných produktov.

Žilinčania chodili nakupovať od Bulharov aj priamo v ich záhradách. Vianočný trh sa uskutočňoval tiež na rínku, tu po vybudovaní fontány okolo roku 1943 plávali kapry a predávali sa i stromčeky. Stromčeky predávali i Záhradkárske potreby na Sládkovičovej ulici, kde vo vedľajšom dome – v ktorom pôsobila knihtlačiareň Dadanovcov – boli uskladnené i stromčeky. Zvláštnosťou mesta bolo i spievanie kolied, kde ako postavy vystupovali jednotliví remeselníci a obchodníci.

Autor: Peter Štanský