Reprezentačná prestávka padla žilinskému hokeju nesmierne vhod. V klube nedávno nastali zmeny vo vedení aj na pozícii trénera, hráčom zasa dni bez súťažných zápasov poskytli možnosť prečistiť si hlavu.
Pauza by mohla prospieť
„Všetci sme si sezónu predstavovali inak. Žiaľ, celé je to tak, ako to je,“ povzdychne si Peter Húževka. Skúsený hokejista vzápätí dodáva, že momentálny stav ho hnevá: „Každého hráča, ktorý hrá za Žilinu, by to malo štvať. Mňa osobne veľmi štve, kde sa nachádzame. Prestávka nám však pomohla trošku si psychicky oddýchnuť od hokeja, načerpať sily a znovu pracovať, aby sme sa dostali vyššie.“

Spomínané zmeny v klubových štruktúrach by podľa neho mali psychiku kabíny obchádzať. „Ako hráči vnímame, čo sa deje. Ale to by nás nemalo zaujímať, mali my sme sa sústrediť len na hokej. Sme tu hlavne kvôli nemu,“ prízvukuje.
MsHK Žilina je aktuálne s 29 bodmi na poslednej priečke tabuľky. Na jedenástu Detvu stráca po 33 zápasoch päť bodov. Peter Húževka priamo pomenúva nedostatky súčasného žilinského výberu: „Niekedy mi v zápasoch chýba srdce. Povieme si, ako budeme hrať a napokon je to úplne inak. Potrebujeme ku veciam pristupovať zodpovednejšie.“
Na Kazachstan treba povahu
Peter Húževka obliekol dres Žiliny prvýkrát v závere predošlého milénia. Klub v tom čase pôsobil v druhej najvyššej lige. V roku 2001 sa však prebojoval medzi extraligovú elitu.
„Bola to super sezóna, pre mňa začiatok kariéry. Vyhrávalo sa, bol tu ošiaľ, už na rozcvičku chodil skoro plný zimák. Malo to presne to čaro, kvôli ktorému hráme hokej. Veľmi si vážim, že som mohol byť pri tom,“ spomína.

Okľukou cez trenčiansku Duklu, ktorú označuje za rodinný klub či cez majstrovské Košice a české Vítkovice sa v roku 2016 vrátil do Žiliny. Na svojej hokejovej ceste si však v roku 2012 urobil aj dvojmesačnú zastávku v kazašskom Pavlodare.
„Čakal som na zmluvu s Vítkovicami, ktoré v tom čase menili sponzora. Nevedelo sa, čo bude ďalej a pán Pénzeš (tréner Július Pénzeš, pozn. red.) ma vtedy oslovil, či nechcem skúsiť Kazachstan. Išiel som tam, ale zistil som, že naň treba mať asi aj povahu. A ja ju nemám,“ približuje. „Bolo to pre mňa veľmi ťažké. Bol som zvyknuté na niečo iné. Veľa sme cestovali, hokej mi akosi nesedel, chýbala mi rodina. Po dvoch mesiacoch som teda usúdil, že nemá zmysel, aby som tam ostával.“
Usadili sa v strede
Návrat do Žiliny bol kompromisom medzi ním a manželkou Katarínou. On je rodákom z Púchova, ona pochádza z kysuckej obce Svrčinovec. „Premýšľali sme, kde sa usadíme. Žilina sa nám ako mesto páčila, navyše, je v strede medzi Púchovom a Svrčinovcom. Má to však aj svoje nevýhody. Babky máme ďaleko, keď treba postrážiť deti, musia dochádzať,“ vysvetľuje.
Blížiace sa Vianoce budú mať pre Petra Húževku predovšetkým rodinný nádych: „Som rodinný typ a veľmi si užívam, keď je rodina pokope. Vianočná atmosféra pre mňa veľa znamená.
Netradičné zvyky vraj u Húževkovcov nemajú. Útočník s číslo 27 však prezrádza, že darčeky kupuje na poslednú chvíľu: „Akosi som nestíhal. Nedávno sme však mali voľno, tak som ich ešte zháňal. Vždy to riešim takto, hoci mi manželka zvykne prízvukovať, že ich mám kupovať postupne, počas roka.“
Neváha poradiť
V šatni sedia vedľa skúseného útočníka hokejisti mladších generácií. Hráč, ktorého pre jeho hokejovú dlhovekosť zvyknú prirovnávať k Jaromírovi Jágrovi, v septembri oslávil 42. narodeniny.
„Pri takomto prirovnaní sa zasmejem. Aj chalani v kabíne si ma doberajú, sú tam narážky na môj vek,“ hovorí Húževka s úsmevom. Nie vždy podľa neho musí byť vek určujúci: „Ani si to poriadne neuvedomujem. Chcem odohrať to, čo sa odo mňa očakáva. Všetci máme v mužstve svoju úlohu a ja sa snažím napĺňať tú svoju.“

Na rozdiel od mladších kolegov disponuje množstvom skúseností, s ktorými sa neváha podeliť: „Stalo sa mi, že za mnou prišli mladí chalani a pýtali sa ma, ako by som riešil tú či onú situáciu. Tak som im povedal, ako by som to urobil ja. Neviem, ako to napokon urobili oni (úsmev). Ale vážim si, že vôbec prišli a opýtali sa ma na názor.“
Koľko ďalších skúseností ešte stihne nabrať, nevedno. Isté však je, že prítomnosť hráča, akým je Peter Húževka, zaváži nielen na ľade, ale aj v kabíne. Najmä v neľahkom období, aké hokejová Žilina momentálne prežíva. Vyzerá to tak, že jeden z hráčov, ktorý zažíval jej extraligový zrod, to s ňou ešte chvíľu potiahne.
„Všetko je o zdraví, o tom, či má ešte človek chuť hrať. V Žiline som začal a budem rád, keď to tu aj skončím,“ želá si Húževka.