LIETAVA. Pôvodne mala secesná kachľová pec skončiť na skládke odpadu tak, ako celá žilinská fara. Dnes je pravdepodobne jedinou hmotnou pamiatkou, ktorá zostala po zbúranej fare na Dolnom vale.
Žilinskí policajti prehľadávajú chlievy Čítajte Historická budova z roku 1777 padla pred desiatimi rokmi za obeť výstavbe obchodného centra. Deň pred tým, ako zrovnali farskú budovu so zemou, z nej zachránili historickú kachľovú pec. Desať rokov čakala uschovaná v depozite. Dnes opäť stojí zreštaurovaná na Lietavskom hrade.
„Kolegovia z hradu mi volali, že pec, ktorú našli na povale fary, bude spoločne so sutinami vyvezená na skládku,“ opisuje začiatok príbehu záchrany kachľovej pece Ľubomír Chobot. Šéfuje Združeniu na záchranu Lietavského hradu. Nelegálne zbúranú faru označuje za barbarský čin.
Pred desiatimi rokmi sa na archeologickom výskume pri fare ako brigádnici zúčastňovali aj traja členovia združenia. Kachľovú pec našli na povale v rozobratom stave a boli presvedčení, že do odpadu nepatrí.
Budovu fary zbúrali pre výstavbu obchodného centra. (zdroj: ZILINA-GALLERY)„Ihneď som kontaktoval šéfa archeologického výskumu docenta Jozefa Hoššu a spýtal som sa ho, či môžeme pec odviezť a tým zabrániť jej vyhodeniu na skládku. Po jeho súhlase kolegovia brigádnici pec poznášali z povaly na dvor, kde sme ju naložili do dodávky a premiestnili do sídla nášho združenia,“ vracia sa do minulosti Ľubomír Chobot. Jednotlivé časti očistili a pobalili do kartónových škatúľ, kde bezpečne čakali na svoj ďalší osud.
Čakala na vhodný okamih
Jeho kolega zo združenia Jaroslav Mitterpach tvrdí, že v tom čase ešte nebolo na Lietavskom hrade miesto, kde by sa dala pec postaviť a kde by bol uzavretý priestor, ktorý by kachľová pec vykurovala. Kachlice z fary tak čakali desať rokov na dobu, keď budú na inom mieste môcť plniť svoju funkciu.
Združenie na záchranu Lietavského hradu existuje už od roku 1999, no s reálnymi stavebnými prácami na záchrane ruiny hradu začali dobrovoľníci v roku 2003.
Dnes má hrad nad obcou Lietava sprístupnenú v interiéri novú expozíciu i ďalšie priestory pre turistov. Kachľovú pec znovu postavili na treťom podlaží neskorogotickej veže. Pôvodne slúžila ako brána zakomponovaná do vonkajšieho plášťa opevnenia. Prejazd brány neskôr zamurovali. Tretie a štvrté podlažie teraz využíva združenie ako svoje prevádzkové priestory, kde prespávajú dobrovoľníci počas prác a kde majú svoje zázemie.
„Teraz zariaďujeme kastelánsku izbu. Je to zatiaľ pracovný názov. Tu nám inštalovanie pece prišlo vhod, lebo teraz tu kúrime plechovou pieckou, ktorá viac dymí do vnútra ako vonku a rýchlo vychladne,“ vysvetľuje dôvody umiestnenia secesnej pece nad expozičnými priestormi Jaroslav Mitterpach.
Verejný workshop
Pavel Fabián cestoval posledných sedem víkendov na Lietavský hrad z Banskej Štiavnice. Pamiatkar a architekt rekonštruuje staré pece, ale stavia aj nové v historizujúcom štýle.
Na hrade spolu s kolegami postavil pec, ktorá má hmotnosť okolo jedenej tony. Vnútorná konštrukcia je zo žiaruvzdorných šamotových tehál. Aby dodržiaval rokmi overené postupy, ako spojivo mu poslúžila ílová hlina nakopaná v neďalekom Babkove, piesok a voda.
Zreštaurovaná pec v plnej kráse. (zdroj: JAROSLAV MITTERPACH)Samotná stavba pece mala formu verejných workshopov. Trvala sedem víkendov a mohli sa na nich zastaviť záujemcovia o históriu i náhodní turisti.
Ešte pred osadením museli zachránené zeleno-modré kachlice reštaurovať. „Mnohé kachlice sú poškodené. Dvierka boli zdeformované. Niekde je vyštrbená glazúra, niekde sú vylomené rohy kachlíc, niekde boli aj väčšie poškodenia. Niektoré kachlice, ktoré boli veľmi poškodené, sa vypĺňali špeciálnou kachliarskou maltou,“ opisuje kachliar stav objavených historických predmetov.
Našli aj časť klasicistickej pece
Vonkajší plášť je zostavený z 55 historických keramických kachlíc. Podľa odborníka na historické pece je to mäkká keramika, ktorá sa nevypaľovala pri vysokej teplote.
„Väčšina kachlíc má reliéfnu výzdobu. Je to motív stromov, ktoré vyrastajú zo základne pece. Na každom rohu pece je rozvetvený strom, na konároch sedia vtáky. Stromy sa končia rozkošatenou korunou vo vrchnej časti v rímse,“ opisuje výtvarnú podobu nájdeného pokladu Pavel Fabián.
Jaroslav Mitterpach prekvapuje, tvrdením, že spolu so secesnou pecou sa na žilinskej fare našli ešte aj staršie, klasicistické kachlice. Bolo ich menej a mali inú farbu a iný motív. „Podobný motív s palmovým listom som našiel v jednej knihe o Budatínskom hrade,“ hovorí Mitterpach.
Dodáva, že aj tieto historické kúsky by mohli ukázať verejnosti. „Plánujeme tieto priestory verejnosti sprístupniť. Bola by tu expozícia o tejto farskej peci. Bude tu panel o príbehu záchrany pece a ukážka kachlíc, ktoré sa objavili,“ naznačuje plány.
