ŽILINA. S návrhom modernizácie letiska prišiel Antonín Kazda z vedenia letiskovej spoločnosti. „Letisko je zásadný faktor pre rozvoj regiónu. Ak ho nebudeme mať, nebudeme môcť súperiť s ostatnými regiónmi. Žilinský kraj je tretí najväčší a tretí ekonomicky najsilnejší, ale má jedinečné zloženie z hľadiska turistiky, s ktorými nemôže súperiť žiaden iný región,“ uviedol.
Žilinské letisko postavili pri Dolnom Hričove, ako náhradu za bývalé letisko Brezový majer, na mieste ktorého dnes stojí sídlisko Vlčince. Jeho dráha je dlhá len 1150 metrov a posádky, ktoré tu pristávajú, musia mať špeciálny výcvik. V rokoch 2005 – 2011 tu lietala pravidelná linka Českých aerolínií do Prahy, ktorú však zatvorili najmä preto, že nebola rentabilná, keďže kvôli krátkej dráhe tu mohli pristávať len malé lietadlá.
Najvzácnejšiu žilinskú pamiatku nemá kto ukázať turistom Čítajte Vedenie spoločnosti však pripravilo projekt rozvoja letiska. Zmeniť by sa malo viacero vecí. Predovšetkým dráha.
„Už je vybudovaná svetelná približovacia sústava prvej kategórie, ktorá umožní lietadlám znížiť výšku, pri ktorej sa musia rozhodnúť pre pristátie, z 330 metrov na 60 metrov. V minulosti sa totiž stávalo, že aeroplán končil nad Kotešovským kopcom, ale hustá hmla a oblačnosť bola stále pod ním, tak musel pristáť v Bratislave. A aj preto prestal byť o pravidelnú linku Žilina – Praha záujem,“ hovorí Kazda.
Podľa jeho slov majú v pláne predĺžiť pristávaciu dráhu o 200 metrov. To by znamenalo, že by tu mohli pristávať turbovrtuľové lietadlá prakticky bez obmedzení. Nevyžadovalo by si to ani žiadnu dodatočnú kúpu pozemkov, ani vydanie stavebného povolenia.
„Konečným cieľom bude, v horizonte desiatich rokov, predĺženie dráhy na 2 450 metrov, s investíciou 55 miliónov eur, čo umožní prevádzku lietadiel Airbus a Boeing 737, ktoré bežne používajú letecké spoločnosti. Podnieti to rozvoj priemyslu, investícií a turizmu v regióne,“ doplnil.
Od roku 2013 doteraz vykonali na letisku celý rad racionalizačných opatrení, ktoré im umožnili znížiť počet zamestnancov z 32 na súčasných 18. Na prevádzku však v súčasnosti stále doplácajú 160-tisíc eur ročne.
Jozef Grapa sa preto pýta, kto to bude financovať. „Mali sme oveľa viac akcií, ale s radosťou sme ich previedli na štát, lebo sme nemali z čoho vykrývať straty. Teraz ich štát s radosťou vráti späť VÚC-ke. Poďme radšej tou cestou, že budeme tlačiť na štát, aby on do letiska zainvestoval. My by sme predovšetkým mali mať informácie, čo nás to bude stáť na ročnej, aj desaťročnej báze. Bez toho sa budeme môcť sotva rozhodnúť,“ uviedol Grapa.
Županka Erika Jurinová prisľúbila poslancom ucelený materiál na januárové zasadnutie zastupiteľstva. „Podarilo sa nám zastaviť scenár, ktorý malo v súvislosti s letiskom pripravené ministerstvo. Považujem to za poslednú šancu, ako letisko zachrániť. Reálne totiž hrozí, že stratí štatút medzinárodného letiska, ktorý by už asi nikdy viac nezískalo,“ uzavrela Jurinová.
Vedenie spoločnosti má v pláne zaviesť pravidelné linky v spolupráci s letiskom v Poprade, pričom v Žiline by mali medzipristátie.
