ŽILINA. Najskôr presne v deň komunálnych volieb vysadila skupina dobrovoľníkov a aktívnych Žilinčanov združených okolo Hájovne ovocný sad na mestskom pozemku blízko sídliska Solinky. Asi päťdesiat jabloní, hrušiek, sliviek, marhúľ, čerešní, ale aj gaštanov, orechov, drienok a oskoruší má v Sade slobody prinášať ovocie a pripomínať prvorepublikové stromy slobody.
Len o štyri dni neskôr vysadili uprostred sídliska Vlčince ďalší sad. Aj v tomto prípade sa očakáva úroda na asi päťdesiatich stromoch. Zimné jablone a hrušky, slivky jesenné, broskyne poloskoré, zelené ringloty a ďalšie odrody ovocia sú súčasťou už viac ako štyri roky pripravovaného Dobšinského sadu.
Nový priestor na stretávanie tamojšej komunity vyrástol na nevyužívanom a schátralom asfaltovom ihrisku medzi blokmi na Dobšinského ulici.
Poznáme firmu, ktorá dodá dokumentácie pre privádzač na D3 Čítajte V Žiline ide o prvé dve iniciatívy, ktoré chcú do mestského prostredia vrátiť ovocné stromy. Až na malé výnimky s nimi krajinní architekti v minulosti v mestách nerátali. Verejné priestory a parky tak zalesnili ľahko udržiavateľnými ihličnanmi a listnatými stromami.
Ovocinár Ján Veselý tvrdí, že návrat ovocných stromov do verejného priestoru miest sa stáva trendom už aj u nás. Obce a mestá sa snažia využiť opustené plochy na zakladanie sadov a zapojiť do pestovania aj verejnosť.
„Ako príklad môžem uviesť Prahu, kde sa nachádzajú rádovo hektáre starých sadov obkolesených mestským prostredím, ktoré sa obnovujú a zároveň sa zakladajú nové výsadby. Kým v minulosti tieto sady zásobovali trhy mesta, dnes plnia skôr samozásobiteľskú funkciu, ľudia v nich trávia voľný čas, učia sa ako pestovať ovocné stromy, využívajú ich na prechádzky a odpočinok,“ všíma si Ján Veselý.
Lepšie ako z obchodu
S nápadom zrevitalizovať zanedbané ihrisko na sídlisku Vlčince a premeniť ho na ovocný sad prišla ekologická aktivistka Iveta Martinková. Zaumienila si, že prinesie do vnútroblokového priestoru okrem miesta na relax, aj impulz pre stretávanie sa obyvateľov sídliska.
„Ďalším veľkým prínosom je úroda a návrat včiel, vtáctva i drobnej fauny do tejto časti mesta. Vďaka sadu sa teda výrazne zvýši biodiverzita mesta z hľadiska zastúpenia fauny aj flóry a taktiež sa zníži pretepľovanie mesta,“ obhajuje svoj nápad.
Dobšinského sad vysadili profesionálni záhradníci. (zdroj: BRANISLAV KOSCELNÍK)Aj ona je presvedčená, že výsadba ovocných stromov má význam aj na sídliskách miest. „Je to nezištný dar od prírody. Nechápem, prečo boli vysunuté zo sídlisk. Je na čase, aby sme sa konečne začali starať o prírodu. Určite je lepšie odtrhnúť si jablko zo stromu na sídlisku, ako si v obchode kúpiť postriekané jablko,“ presvedčivo hovorí Iveta Martinková.
Miesto pre komunitný život
Konateľ spoločnosti MGM Martin Malý, ktorá robí pre mesto Žilina záhradnícke práce, priznal, že do experimentu s výsadbou ovocných stromov sa púšťajú len zriedka. „Skúsili sme to pred viac ako piatimi rokmi na Fullovom námestí na Vlčincoch, vysadili sme mišpule, moruše. Ale jablone nie sú vhodné,“ myslí si profesionálny záhradník. Pripúšťa však, že ak je to iniciatíva komunity, ktorá sa o plody i údržbu sadu postará, tak ovocné stromy majú význam aj na sídliskách.
Sad pri Solinkách je dielom dobrovoľníkov. (zdroj: HÁJOVŇA)Propagátor starých odrôd ovocia Ján Veselý pripúšťa, že najväčším a tak trochu paradoxným problémom ovocných sadov v meste sú samotné ovocné plody. Keďže opadané ovocie láka hmyz, treba ho včas pozbierať.
„Ak má byť sad v meste úspešný projekt, musí zaň prevziať zodpovednosť miestna komunita, alebo musí byť starostlivosť zabezpečená dodávateľskou firmou. Prakticky to znamená, že zabezpečí hnojenie, okopávku, nastielanie, rez stromov a po začatí plodnosti sa postará, aby úroda bola zozbieraná a pod stromami nezostávalo hnijúce ovocie.“
Plody lákajú bodavý hmyz
Do mestského prostredia sa podľa mladého ovocinára asi najmenej hodia letné a skoré jesenné odrody, ktoré lákajú bodavý hmyz - ide najmä o cukornaté letné hrušky.
„Skôr volíme neskoršie jesenné odrody jabloní a hrušiek. Prílišný problém s opadom plodov nebýva pri čerešniach a višniach - ak ovocie nepozbiera človek, dielo dokončí vtáctvo. Za veľmi vhodné druhy do miest môžeme považovať orech kráľovský, gaštan jedlý i liesku veľkoplodú. Chutné oriešky sú vždy cenené a plody týchto druhov nelákajú bodavý hmyz,“ radí Ján Veselý.
Zdôrazňuje, že starostlivosť v prvých piatich rokoch po výsadbe rozhoduje o úspešnosti a dlhodobej prosperite sadu. „Výsadba je jednorazový akt, na ktorý sa nájde množstvo dobrovoľníkov, na starostlivosť treba vytrvalosť. Starostlivosť preberá ten kto sadí. Preto mi príde ako najvhodnejší variant, ak za sad prevezme zodpovednosť miestna komunita,“ navrhuje Ján Veselý.
