Jesennú časť futbalovej sezóny zakončili Hôrky gólovou kanonádou do siete Hliníka. Výsledok 8:2 bol najvyšším v 13. kole, Jakub Baranovič, strelec šiestich gólov v tomto stretnutí, sa zas stal najlepším kanonierom uplynulej jesene.
„Vôbec neviem, čím to bolo. Všetko, čoho som sa chytil, padlo do bránky. Zo siedmich striel som dal šesť gólov, raz som si narazil o tyčku. Som rád, že som takto mohol pomôcť tímu,“ usmieva sa pri spomienke na vydarený duel Baranovič.
Spod Čákovho hradu pod Dubeň
Dvadsaťšesťročný útočník začínal s futbalom v Trenčíne, v žiackej kategórii. Neskôr sa presťahoval do Žiliny, kde pokračoval na zelených trávnikoch: „V MŠK som hrával asi do šestnástich rokov, potom som prestúpil do Lietavskej Lúčky. Išiel som do nižších súťaží, na vyššej úrovni ma to už nebavilo. Lepšie mi padne ísť raz za čas na tréning, v nedeľu s kamošmi pokecať a popritom trošku skúsiť športovať.“

Z Lietavskej Lúčky prestúpil v lete definitívne do OFK Hôrky. „Veľa vecí sme mali sľúbených, máločo sa však splnilo. Postupne sa kolektív začal rozpadať. Vyvrcholilo to minulou sezónou, keď sme takmer vybojovali postup. Poznal som takmer tri štvrtiny hôrčanského mužstva, hrá tam veľa ľudí zo Žiliny. S viacerými som hrával mestskú futsalovú ligu, navyše, mám dobrý vzťah s pánom Marušákom, ktorý OFK vedie,“ vysvetlil svoje rozhodnutie zmeniť dres.
Za góly platil tekutým
V tabuľke II. DOXXbet triedy patrí futbalistom z Hôrok aktuálne šiesta priečka. Na lídra súťaže z Brodna strácajú dvanásť bodov.
„Šiel som do Hôrok s tým, že by som rád už konečne aj niečo vyhral. Nie som najmladší a lepšie to už asi nebude,“ hovorí Baranovič s úsmevom.
„Po úvodných štyroch kolách to vyzeralo dobre. Lenže potom som odišiel na dovolenku a prišlo päť prehier po sebe. Odvtedy akoby sme stratili tú niť zo začiatku, keď sa nám darilo. Trošku sa to rozpadlo, niektorí hráči prestali chodiť. Ale ku koncu jesene sa tím opäť trošku stmelil a prišli aj nejaké výhry. Uvidíme, ako to bude vyzerať na jar, túto sezónu to však na postup asi už nebude.“

Jesenný kráľ strelcov vsietil v desiatich zápasoch 16 gólov. Priznal, že takúto formu mu spoluhráči spočítali: „Boli nejaké príspevky do kabíny v tekutej forme. Po poslednom zápase ostalo veľa hráčov posedieť, vedeli sme, že sa dlhšie neuvidíme. Ale zvykneme takto ostávať pravidelne, sme dobrá partia.“
Veľkú zásluhu na jeho góloch má kolega z útoku Pavol Martiník. „Je to môj spoluhráč na hrote. Keď sa nedarí mne, darí sa jemu. Máme to dobre vyvážené, dopĺňame sa. Je silnejšej postavy, čo je dobré. Keď dá niekto dlhý výkop, on ide do hlavičky a mne stačí už len bežať za loptou,“ chváli úspešný strelec svojho dvorného nahrávača.
Nezvyčajnou odpoveďou reaguje na otázku, či má svoje šťastné kopačky: „To nemám, ale lepím si ich lepiacou páskou. Ľavá kopačka sa mi vždy rozbije skôr a ja nemám čas či chuť ísť si kupovať nové. Chcem mať tie isté, lenže často sa mi už rovnaký model nepodarí zohnať. Tak musím dúfať, že to vydrží.“
Vo futsale háji žlto-zelené farby
Jakub Baranovič patrí k futbalistom, ktorí zimu prečkávajú na palubovke. U neho však futsal nie je len súčasťou zimnej prípravy, ale celej sezóny. Za celok MŠK Žilina Futsal totiž nastupuje vo VARTA Futsalovej lige.
Vďaka striedaniu kopačiek a haloviek sa ľahšie vyrovnáva s množstvom zápasov a fyzickej záťaže. „Zatiaľ to celkom zvládam. Myslím, že mám aj dobrý tréningový základ. Nemám žiadne zranenia, stále mám nejaké tréningy. S MŠK trénujeme dva či trikrát do týždňa, to mi veľmi veľa dá. Keď mám čas, idem si aj sám zabehať na Vodné dielo, aby som ostal v kondícii.
Keď som hrával ešte za Žilinskú futsalovú akadémiu, mali sme A aj B-tím, pôsobili sme v Openlige aj v mestskej súťaži. Stávalo sa, že som odohrali tri či štyri zápasy za víkend. Z toho doteraz ťažím, mám ešte celkom natrénované,“ dodáva na záver.