Peter Bielik je vyštudovaný psychológ, v posledných rokoch sa však ako mentálny kouč venuje najmä vrcholovým športovcom či ľuďom z prostredia biznisu. Spolupracuje napríklad s hokejistami Richardom Pánikom, Dominikom Graňákom či Martinom Marinčinom, ale aj s tenistkami Rebekou Šramkovou a Terezou Mihalíkovou, plavcom Tomášom Klobučníkom či thaiboxerom Vladimírom Moravčíkom. So svojou sériou prednášok Mentalita víťaza zavítal v stredu 7. novembra aj do Žiliny.
V rozhovore pre MY Žilinské noviny prezradil, čo sa vlastne skrýva pod označením mentalita víťaza, aký vplyv môže mať mentálne silný jednotlivec v kolektívnom športe, ale aj to, prečo je psychika dôležitá aj mimo ihrísk či mantinelov.
V čom spočíva mentalita víťaza, ako by ste ju definovali?
– Spočíva v tom, že človek dokáže prekonať ťažké situácie, na základe toho, že sa dokáže zamerať na žitie hodnôt, ktoré sú v živote dôležité. Mentalita víťaza je aktívny postoj človeka čeliaceho kritickým situáciám. Mentalita víťaza je o schopnosti vrátiť sa späť aj napriek bolesti a sklamaniam. Je o túžbe napredovať a rozvíjať sa za každých okolností.
Môžu mať mentalitu víťaza ľudia, ktorí, z pohľadu okolia, prehrávajú?
– Jednoznačne. Pohľad okolia nemusí vždy odrážať realitu. Okolie sa zameriava len na výsledok. Ale málokto vie, čo sa za tým skrýva. Pre mňa, v mojom živote, môže byť víťazstvo niečo, čo pre iného nič neznamená a naopak. Rozhodujúce pre vedomie cítiť sa víťazne znamená, čo všetko musíte prekonať. A o tom okolie nevie. Obrazne povedané, ak ste dnes lepší v niečom, ako ste boli včera a zajtra ste lepší ako ste boli dnes, tak potom žijete mentalitu víťaza, bez ohľadu na to, čo si kto myslí.
Spoločne chcú precválať až na Svetové jazdecké hry Čítajte Ako sa mentalita víťaza prejavuje v bežnom živote?
– Na človeku, ktorý má takúto mentalitu, vidíte vieru v to, čo robí, čo žije. Dokáže inšpirovať a pomáhať aj ostatným ľuďom. Takýto človek sa posúva a nezáleží na tom, čo robí. Môže robiť automechanika, učiteľa, športového trénera. Je to človek, ktorý verí nielen sebe, ale aj ostatným. Akceptuje aj nedostatok a sklamanie z neúspechu, pretože vie, že aj to patrí k životu. Zároveň pozná cenu ozajstného víťazstva. Takýto človek sa stále posúva dopredu vo svojom žití.
Mali by sa aj amatérski športovci zaoberať mentálnou stránkou?
– Podľa mňa by sa mal mentálnou stránkou do určitej miery zaoberať každý. Psychika totiž v našom živote mnohé ovplyvňuje. A my veľa z toho nechávame na náhodu. Preto si myslím, že každý by sa mal do istej miery zaoberať mentálnou stránkou. Amatérsky športovec, človek, ktorý chce niečo dokázať, ten, kto je chorý, ale aj ten, ktorý sa o chorého stará. V každej oblasti si tým človek dokáže pomôcť.
Ako môžu rodičia prispieť k tomu, aby budovali vo svojom dieťati mentalitu víťaza?
– Možno to vyznie ako klišé, ale v prvom rade by sa mali viac zameriavať na proces, nie na výsledok. Všetci povedia, že to tak robia, ale v skutočnosti to tak nie je. Zamerať sa na proces znamená, že budú svoje deti podporovať v aktivitách, ktorí im prinášajú aj iné hodnoty do života. Nielen víťazstvo v samotnom zápase. Či už je to zdravie, osobný rozvoj, priateľstvo, spoločenský rozvoj.
Ak sa bavíme o športe, mali by ich viesť k tomu, aby šport milovali. Aby videli zmysel v tom, že žiť aktívnym štýlom je úžasná vec aj smerom do budúcnosti. Takíto ľudia sú väčšinou pozitívnejší, konštruktívnejší či sociálne prispôsobivejší.
Dokáže aj športovec, ktorý je súčasťou športového kolektívu, prispieť k zmene mentality tímu?
– Môže sa to stať. Záleží na tom, akú pozíciu v tíme zastáva. Veľmi výrazný vplyv na atmosféru a výkon tímu majú lídri. Takže ak je to hráč, ktorý patrí medzi lídrov, má výrazný podiel na pomoci celému mužstvu.
Zažil som takýto príklad s Michalom Handzušom v šatni Banskej Bystrice. V sezóne, keď Bystrica vyhrala titul, odohral veľmi málo zápasov. Bol zranený, potom mal trest. Ale po mentálnej stránke mal na kabínu neuveriteľne pozitívny vplyv.
Pracuje sa vám lepšie s mužmi či ženami?
– V tomto nevidím rozdiel. Samozrejme, ženské a mužské nastavenie je celkovo iné. Keď však s niekým pracujem, ponorím sa do procesu a vnímam tú osobu v prvom rade ako človeka.
Aká mentalitu má slovenský národ?
– S úsmevom môžem povedať, že jedna z typických čŕt slovenskej mentality je negativizmus. Existuje na to také krásne slovenské slovíčko – ufrfľanosť.
Samozrejme, máme aj veľa dobrých vlastností. Ale práve negativizmus je v rozpore s konceptom mentality víťaza. Sme málo prispôsobiví a prekáža nám všetko. A to je škoda, pretože keby sme neriešili veci, ktoré za to nestoja a namiesto nich sa zamerali na iné hodnoty, tak by sme sa mohli rozvíjať efektívnejšie aj ako národ.
