Aký je aktuálny stav čerpania eurofondov? Aké sú plány čerpania do roku 2020? Ako aktuálnu situáciu vidia odborníci? Čo nás čaká v novom programovom období? Aký je pohľad ľudí z praxe v porovnaní so zástupcami štátu? To sú otázky, na ktoré v rámci panelovej diskusie „Koľko peňazí ešte potrebujeme na cesty a železnice“ na Medzinárodnej konferencii Doprava 2018 v Žiline hľadali odpovede odborníci z oblasti dopravy. Pohľad poradného orgánu Európskej komisie organizácie JASPERS prezentovali experti Neri Di Volo a Kristian Duus, Ministerstvo dopravy a výstavby zastupoval generálny riaditeľ sekcie zodpovednej za čerpanie EU fondov Juraj Méry. Diskusný panel dopĺňal riaditeľ poradenskej spoločnosti Radvise Group Ivan Lužica.
Aj napriek skutočnosti, že z pohľadu čerpania EÚ prostriedkov patrí oblasť dopravy reprezentovaná Operačným programom Integrovaná infraštruktúra (OPII) medzi lídrov, lokálne absentujúca alebo nevyhovujúca dopravná infraštruktúra každodenne komplikuje život obyvateľom a podnikateľom jednotlivých regiónov Slovenska.
"Dopravná infraštruktúra patrí medzi priority Slovenska. O tom niet pochýb, hovorili o tom už viaceré vlády. Škoda, že ju ešte nemáme. Čím skôr by bola, tým lepšie pre regióny aj zamestnávateľov," odznelo na úvod na margo stále aktuálnej témy zo strany Ivana Lužicu z poradenskej spoločnosti Radvise Group.
Na túto myšlienku sme nadviazali aj pri následnom rozhovore s Ivanom Lužicom, ktorý sa dlhodobo venuje oblasti dopravy a zdrojom jej financovania.
Čo považujete za hlavný dôvod pomalého budovania dopravnej infraštruktúry na Slovensku?
- Jedným z kľúčových faktorov je proces prípravy projektov. Ten v prípade veľkých investícií trvá aj niekoľko rokov. Samotná realizácia je už len vyvrcholením projektu a je častokrát kratšia ako prípravný proces. Kvalitne pripravený projekt je však obzvlášť v prípade stavieb financovaných z prostriedkov EÚ veľmi dôležitý. Nedobre pripravený projekt so sebou prináša hrozbu korekcií, t.j. vrátanie časti EÚ fondovej pomoci.
Aký objem financií potrebuje Slovensko na dobudovanie dopravnej infraštruktúry?
- Len na dobudovanie nosnej (TEN-T CORE) cestnej a železničnej infraštruktúry potrebujeme do roku 2030 podľa odhadov približne ešte 7,5 mld. EUR. V prípade úspešného čerpania zahraničnej pomoci do roku 2020, resp. 2023 najmä z prostriedkov OPII a CEF, prispeje EÚ do tohto koláča sumou približne 3 mld. EUR. Ďalší nemalý balík – takmer 1,8 mld. EUR, ktorý bude Slovensko postupne splácať v rámci PPP projektu, zhltne nultý obchvat Bratislavy - D4R7. Z toho vyplýva, že len na dobudovanie zvyšnej nosnej infraštruktúry treba ešte ďalej realizovať investičné aktivity v rozsahu cca. 2,5 až 3 mld. EUR.
Kde na to zoberie Slovensko financie?
- V posledných rokoch sú investície do dopravnej infraštruktúry obmedzené takmer výhradne na zdroje z fondov EÚ. Aj s ohľadom na to čo uviedol generálny riaditeľ sekcie riadenia projektov z Ministerstva dopravy a výstavby pán Méry, je možné očakávať, že EÚ podpora bude v ďalšom programovom období menšia. Naviac bude pravdepodobne s vyššou mierou spolufinancovania zo strany Slovenska. Z toho dôvodu je potrebné sústrediť sa aj na ďalšie zdroje financovania. Sú nimi napríklad finančné nástroje, úverové schémy z EIB alebo komerčných bánk, či využitie súkromného kapitálu na budovanie infraštruktúry napríklad v podobe dobre pripravených a skalkulovaných PPP projektov. Prípadne aj vlastné zdroje. Tie sú aktuálne využívané takmer výhradne na aktivity údržby a opráv, a len minimálne na investičný rozvoj.
Čaká nás teda posun k drahším formám financovania infraštruktúry?
- V porovnaní s nenávratnými prostriedkami európskych štrukturálnych a investičných fondov, ide v prípade PPP alebo úverov skutočne o "drahšie" zdroje financovania. Z toho dôvodu je potrebné v prvom kroku venovať maximálne úsilie o čo najefektívnejšie využitie eurofondových peňazí. Bez využitia ďalších, doplnkových zdrojov financovania bude dokončenie nosnej dopravnej infraštruktúry na Slovensku ešte zdĺhavejší proces. Vyhovujúca dopravná infraštruktúra je pritom jedným z kľúčových faktorov rozvoja a ďalšieho ekonomického rastu regiónov.
Ivan Lužica
Aktuálne pôsobí ako riaditeľ poradenskej spoločnosti Radvise Group s.r.o. Posledných viac ako 15 rokov sa zameriava na poradenstvo v oblasti dopravy, prípravu a riadenie projektov spolufinancovaných z prostriedkov EÚ, ako aj na aktivity v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia.
