„Hovorí sa, že svet je ako kniha a tí, čo necestujú, akoby čítali tú istú stránku dookola,“ prezrádza svoj obľúbený výrok Lukáš Podracký.
28-ročný cestovateľ zo Žiliny začal s výletmi do zahraničia pred deviatimi rokmi, len s ruksakom, stanom a partiou kamarátov. Dnes cestuje oveľa viac, miluje východy a západy slnka a na tripoch v jeho batožine nikdy nechýba fotoaparát.
O svoje zážitky, tipy a o zábery z ciest sa delí na svojom blogu dobrocesty.sk, mnoho vecí však prezradil aj v našom rozhovore.
Cestovať po svete je snom mnohých ľudí. Minimálne platonickým. Kedy a ako ste s tým začali vy?
– Pred deviatimi rokmi v lete sme s kamarátmi precestovali zopár miest. Od Skalice, cez hranice do susedného Česka a Rakúska, len s ruksakmi a stanom. Ďalší prelom v cestovaní prišiel o dva roky. Vtedy som za asi 20 eur vrátane spiatočnej cesty letel z Bratislavy do talianskeho mesta Bergamo a zároveň som si pozrel aj neďaleké Miláno.
Vrece s cestovaním sa ale úplne roztrhlo od leta 2014, keď som v jednom roku na vlastnú päsť navštívil talianske Alpy a čarovný Island. Odvtedy som precestoval mestá ako Berlín, Londýn, Madrid, Belehrad či Kuala Lumpur, navštívil som Kanárske ostrovy, videl som národné parky a veľkomestá v USA a tento rok Indonéziu.
Koľko kontinentov a krajín ste už navštívili?
– Popravde, vôbec to nepočítam. Ale videl som už čosi z Európy, Ázie, Ameriky a ak mám rátať Tunisko, tak aj kúsok z Afriky (úsmev).
Ktoré z nich vám najviac učarovali?
– Ťažká otázka. Každá krajina mi totiž učarovala niečím iným a s každou sa mi spájajú rôzne zážitky. Ale ak mám pár vymenovať, tak ma veľmi očarila napríklad príroda na Islande, národné parky v Amerike alebo nedávno Indonézia.
Cestovanie sa nezaobíde bez rôznych nezvyčajných situácií. Stalo sa vám niečo dobrodružné či vtipné, čo môžete prezradiť?
– Mám veľa zážitkov, pozitívnych, ale aj zopár negatívnych. Postupne sa však aj z nich sa stali pozitívne, takže negatívne vlastne už nemám (smiech).
Raz sa mi stalo, že na moje narodeniny, 6. januára, zrušili môj let kvôli snehovej víchrici zo srbského mesta Niš do Bratislavy. Povedali nám, že náhradný let bude o týždeň. Keby nebolo vonku mínus 12 stupňov a bol by som vo francúzskom meste Nice, tak by som aj uvažoval o tom, predĺžiť si výlet. Ale o tri dni som mal byť v práci. Napokon nám trvalo neuveriteľných 48 hodín cestovania vlakmi, kým sme sa dostali domov. Tá cesta bola šialená, lebo všetko meškalo, akoby niekto chcel, aby som sa nedostal domov.
Mladí Žilinčania cestujú po celom svete. Pokračujú v tom aj po narodení Olivky Čítajte Najviac ma „odpálilo“, keď mi letecká spoločnosť poslala SMS v momente, keď sme mali polovicu cesty za sebou. Stálo v nej, že náhradný let bude za štyri hodiny. Vtedy som sa len ironicky pousmial. Zaplatili sme okolo 60 eur za cestu domov vlakmi, a to ešte nerátam jedno ubytovanie v Belehrade, kde sme vymrzli a spali v bundách, či stravu. Za spiatočnú letenku mi spoločnosť vrátila päť eur, čo bol od nich veru pekný darček (smiech).
Také niečo by asi každému zvýšilo tlak, ale pre mňa je to teraz už len vtipný zážitok. Ešte pár vtipno-negatívno-pozitívnych zážitkov mám, čitatelia ich nájdu na mojom blogu.
Čo vám cestovanie dáva?
– Učí ma pozerať sa na veci alebo ľudí inak ako predtým. Lepšie a s porozumením. Dáva mi veľa skúseností do života, situácie, aké nezažijete, keď necestujete. Samozrejme, dáva mi veľa zážitkov, ktoré si veľmi rád pripomínam fotkami.
A čo vám, naopak, berie?
– Nič mi nenapadne, asi len peniaze (smiech).
Živíte sa cestovaním, blogovaním?
– Nie, ale bol by som rád, keby sa mi to podarilo. Je to jeden z mojich snov.
Ako sa vám darí zosúladiť takéto hobby s prácou?
– Našťastie, mám prácu, v ktorej polovicu mesiaca robím a počas zvyšnej polovice mám voľno. Takže mám veľa voľného času aj bez toho, aby som žiadal o dovolenku.
Rád by som konečne využil túto výhodu a začal sa popri práci naplno venovať svojmu blogu a všetkému, čo je s ním spojené. A možno raz, keď mi niekto opäť položí takúto otázku, bude odpoveď na ňu opačná.
