Strom pokoja zasadili v nedeľu pri príležitosti 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny pri Kaplnke Panny Márie Ružencovej v Skanzene Vychylovka - Nová Bystrica predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Erika Jurinová, riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský a autorizovaný krajinný architekt Marek Sobola.
Pri vzniku iniciatívy Stromu pokoja sa Sobola inšpiroval príbehom vlastnej rodiny. "Môj pradedo Ondrej bojoval v prvej svetovej vojne. Mal vtedy zhruba toľko rokov ako ja dnes. Žiaľ, ako mnoho iných vojakov, v tejto vojne padol na neznámom mieste na ruskom bojisku. Po šesťročnom štúdiu v archívoch od Dánska, Švédska, Švajčiarska až po ruské archívy som nenašiel miesto, kde leží. Tak som si povedal, že budem sadiť pamätné stromy na miestach, ktoré nejakým spôsobom súviseli s vojnou," povedal krajinný architekt.
Prvý Strom pokoja zasadili na vojenskom cintoríne v obci Veľkrop na východnom Slovensku. "Je tam pochovaných presne 8862 vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej armády. Známych je len 11 mien. Druhý strom sme symbolicky zasadili pred Múzeum 1. svetovej vojny v ruskom Petrohrade. Projektu sa dostalo veľkej cti, pretože otváral medzinárodnú konferenciu venovanú 100. výročiu ukončenia prvej svetovej vojny," dodal Sobola.
Prečítajte si tiež: Mužovi po páde zo strechy pomáhali aj leteckí záchranári zo Žiliny Čítajte Strom pokoja zasadili v Skanzene Vychylovka aj z dôvodu, že v rámci Žilinského kraja bol najväčší počet padlých vojakov v prvej svetovej vojne práve na Kysuciach. "Zo Žilinského kraja padlo zhruba 6000 vojakov. Z toho okolo 1500 Kysučanov, ktorí bojovali v 73. trenčianskom drotárskom regimente. Je dôležité pripomínať si tieto udalosti, pretože sa na ne veľmi rýchlo zabúda," podotkol Jesenský.
"Osmičkový" rok zahŕňa podľa predsedníčky ŽSK množstvo dôležitých dátumov. "Zhodou okolností si dnes pripomíname vznik Československa a o pár dní si budeme pripomínať ukončenie prvej svetovej vojny, ktoré akoby v našej spoločnosti nerezonovalo dostatočne. Musíme si však uvedomiť, že práve z Kysúc, Oravy a horného Považia padlo zhruba 6000 ľudí. Možno sú aj v našich rodinách predkovia, ktorých tváre nemáme zachytené ani na fotografiách. Ale vďačíme im za to, že za nás bojovali," dodala Jurinová.
