ŽILINA. Žilinská župa chce prevziať zodpovednosť za letisko v Dolnom Hričove a získať od štátu väčšinový balík akcií v Letiskovej spoločnosti Žilina. Letisko je už šesť rokov bez pravidelnej linky. Dlhodobo sa borí s existenčnými problémami a manažment spoločnosti nevie nájsť impulz na jeho oživenie.
Županka Erika Jurinová potvrdila, že samosprávny kraj sa vážne zaoberá myšlienkou prevziať väčšinový podiel akcií Letiskovej spoločnosti. Časť akcií by však chceli ponechať v správe ministerstva dopravy. Župa aktuálne vlastní v Letiskovej spoločnosti Žilina ani nie polpercentný podiel a jej dosah na rozvoj letiska v čase celosvetovej expanzie leteckej dopravy je minimálny.
„Letisko vnímame ako dôležitý prvok rozvoja celého žilinského regiónu. Sme presvedčení, že z pozície kraja lepšie vnímame všetky potreby i možnosti zveľadenia letiska. Správa bude efektívnejšia ak bude riadená priamo z úrovne kraja,“ vyjadrila svoje presvedčenie Erika Jurinová.
Za nahlásenie bomby v závode KIA mu hrozí osem rokov väzenia Čítajte Dodala, že s tímom odborníkov zo Žilinskej univerzity má letisko reálnu šancu na rozbeh. „Našim zámerom nie je umelo udržiavať pri živote letisko. Ak do toho pôjdeme, nebude to len „dobrodružstvo“ ale pôjdeme do toho s jasným zámerom a najmä predpokladom, že letisko budeme schopní nielen dotovať, ale prinášať občanom službu a zároveň, že si letisko po čase na seba zarobí,“ naznačila županka svoju predstavu o udržateľnosti zámeru.
Štát nie je proti
Rezortu dopravy sa táto ponuka od župy pozdáva. Ministerstvo potvrdilo, že sa stretlo s vedením Žilinského samosprávneho kraja a spolu rokovali o možnosti prevodu majetkovej účasti štátu na župu tak, aby sa stala majoritným akcionárom Letiskovej spoločnosti Žilina. „Primárne sa teda zaoberáme možnosťou prevodu väčšinového balíka akcií na samosprávny kraj,“ poznamenala hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká.
Vlastnícka štruktúra
Ministerstvo dopravy - 99,53 %
VÚC Žilina - 0,47 %
Väčšinový vlastník žilinského letiska tak mení plány. Len pred niekoľkými mesiacmi chcelo ministerstvo dopravy areál v blízkosti Dolného Hričova prenajať na pätnásť rokov. Vtedy argumenmtovalo, že prevádzku medzinárodného letiska a jeho rozvoj môže priniesť iba súkromný partner s vlastným biznis modelom a možnosťou investovať vlastné zdroje mimo obmedzení štátnej pomoci.
Zámer rezortu dopravy vtedy spustil na Úrade Žilinského samosprávneho kraja poplach. Otvorili sériu rokovaní s kľúčovými zamestnávateľmi z regiónu, samosprávou mesta Žilina a Žilinskou univerzitou. Reakciou na zámer rezortu dopravy prenajať letisko súkromnej spoločnosti bol podpis Memoranda o spolupráci pri rozvoji Letiska Žilina.
Najskôr dráha
Erika Jurinová priznala, že okrem techniky sa musia na letisku pohnúť s rozšírením pristávacej dráhy. Tá je dlhá len 1150 metrov. Aby pri Žiline mohli pristávať štandardné dopravné i nákladné lietadlá, dráha musí byť aspoň dvojnásobne dlhšia.
„Pre rozlietanie pravidelnej a ekonomicky dostupnej linky budeme z dlhodobého horizontu potrebovať predĺženie existujúcej dráhy. Podarilo sa to malým letiskám v Českej republike a je veľmi reálne, aby aj na Letisku Žilina mohli pristávať väčšie lietadlá, kde sa dostaneme aj na konkurencieschopnú cenu. Možnosti na predĺženie dráhy sú, treba však nájsť rozumný finančný mechanizmus.,“ zopakovala županka starý problém žilinského letiska.
Kľúčová univerzita
Letisko Žilina ešte drží nad vodou Žilinská univerzita. Cez svoje Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum tu pripravuje letecký personál a pilotov. Vzniklo v roku 2003 odčlenením leteckého výcviku od Katedry leteckej dopravy. Bez udržania leteckej infraštruktúry pri Dolnom Hričove by sa centrum dostalo do neriešiteľnej situácie.
Vďaka Žilinskej univerzite patrí žilinské letisko medzi najvyťaženejšie regionálne letiská. Výcvik leteckých síl tvorí väčšinu uskutočnených pohybov na pristávacej ploche. V minulom roku ich dispečeri zaznamenali celkovo 8911. Za kratší koniec však letisko ťahá v štatistike vybavených cestujúcich. Za celý rok 2017 ich narátali len 421. Pritom v najlepších časoch, keď fungovala pravidelná letecká linka do Prahy, to bolo aj vyše 12-tisíc cestujúcich.
Na trase Žilina - Praha
Pravidelná linka na trase Žilina – Praha – Žilina bola po prvýkrát zavedená v roku 1974 spolu s otvorením žilinského letiska. Linku prevádzkovala slovenská spoločnosť Slov Air s lietadlami Let L-410A Turbolet do roku 1981. Od jesene 1997 do leta 1998 lietala na linke Žilina – Praha – Žilina česká letecká spoločnosť Air Ostrava, ktorá lety zastavila pre celkové ukončenie činnosti leteckého dopravcu. Do tretice bola linka obnovená po sprevádzkovaní nového terminálu na žilinskom letisku 15. júla 2005 spoločnosťou České aerolinie lietadlom ATR 42-500. V auguste 2012 ČSA oznámila zrušenie linky do Žiliny. Pravidelné letecké spojenie so svetom od vtedy žilinské letisko nemá.
