Novinár Lukáš Milan má za sebou bohatú kariéru politického a investigatívneho novinára. Pracoval v STV, v denníku Pravda, v Novom Čase, bol šéfom domáceho spravodajstva v týždenníku Plus 7 dní a mnohých ďalších. Stál za odvolaním vôbec prvého ministra Roberta Fica – Františka Kašického, keď odhalil predražené upratovacie služby. Písal aj o pochybných praktikách v zdravotníctve a za údajné ohováranie Pavla Pašku ho košický súd neprávoplatne odsúdil na tri roky, no generálna prokuratúra pred pár týždňami obžalobu nakoniec úplne stiahla. „Už ma prestalo baviť iba písať o škandáloch, problémoch, či kauzách, keď všetko zametú pod koberec. Preto chcem Žilinu ale i politiku meniť k lepšiemu z druhej strany, hoci to znamená odísť z pohodlia novinárskej kritiky,“ hovorí Milan.
Prečo ste sa ako novinár rozhodli kandidovať?
- Chcete politickú alebo úprimnú odpoveď...
Skúsme úprimnú…
- Lebo ma mnoho vecí hnevá a nebaví ma o tom iba písať a nič sa s tými vecami nedeje. Štve ma, že aj keď odhalím zlodejinu, či neprávosť, tak podozriví v politike skončia na ešte vyšších miestach. Pred rokmi sa mi podarilo, sériou článkov o predražených miliardových tendroch na upratovanie, odvolať ministra obrany Františka Kašického. Áno, aj takého Fico mal. Ľudia niekedy rýchlo zabúdajú. Keď už to bolo neudržateľné, tak prijal "akože" politickú zodpovednosť. Takú, že ho poslali do Bruselu a neskôr do Nórska ako veľvyslanca. Na ministerstve dopravy, za Jána Počiatka, sa mi podarilo zastaviť ešte väčší biznis s preukazmi pre vodičov. Jeden mal stáť 20 eur, pričom reálna cena bola okolo 0,5 eura. A výsledok? Nikomu sa nič nestalo. Upozorňoval som, že v Žiline sa stavia továreň načierno a fabrika dnes funguje. Písal som o Pavlovi Paškovi, že je podozrivý z brania provízií a protizákonného sprostredkovania biznisu v zdravotníctve a čo sa stalo? Pašku nikto nevyšetroval. Za to mňa stíhali za ohováranie a dokonca super rýchlo neprávoplatne odsúdili na tri roky.
Lukáš Milan so svojim synom Maximiliánom na výlete v bojnickej ZOO. (zdroj: ARCHÍV LUKÁŠ MILAN )Ten prípad je už skončený?
- Ani nie. Košice úradujú naďalej. Pred súdom síce zasiahla generálna prokuratúra a obžalobu voči mne stiahli, no trestné stíhanie ďalej pokračuje. Na posledných výsluchoch príbuzní Pavla Pašku dokonca naznačovali, že ja môžem za zhoršenie jeho zdravotného stavu. Teda, že článok v roku 2015 zapríčinil jeho infarkt v roku 2018. Ale nečudujem sa, keď to riešia v Košiciach. A toto ma ozaj štve. Niektorí so správnou straníckou knižkou „sprivatizovali“ túto krajinu, súdy, políciu, či celé mestá. A áno. Trochu ma naštartovalo aj to neuveriteľné nešťastie s Jankom Kuciakom, ktorého som poznal ako kolegu. Preto som sa rozhodol, že už nestačí o svinstvách iba písať, ale reálne niečo proti tomu spraviť a aj svojou trochou vytlačiť z politiky takých ľudí a hlavne tie praktiky.
To je však téma pre veľkú politiku a nie mestskú.
- Nie je to úplne tak. Má to dve roviny. Tá prvá je, že spomínané správanie a sprivatizovanie štátu je zakorenené už v komunálnej politike, len to tak nie je vidieť. Druhá rovina je, že niekde musíme začať. Do veľkej politiky sa dá dostať iba cez politickú stranu, taký je zákon a voči stranám mám prirodzenú "koprivku". Píšem o nich dostatočne dlho, aby som vedel, že to nie je prostredie pre mňa. Preto chcem svojím dielom prispieť k očisteniu politiky z "dola" a vrátiť jej pôvodný význam.
Lukáš Milan je zachovávateľom ľudových tradícií. Už niekoľko rokov tancuje v známom folklórnom súbore Poleno, s ktorým vystupujú po celom svete. (zdroj: ARCHÍV LUKÁŠ MILAN )To je aký?
- Slúžiť, nie vládnuť. Riešiť problémy ľudí a nie „svoje". V slovenčine máme nešťastné slovo vláda. Členmi vlády sú však ministri. A slovo minister pochádza z latinského ministere – slúžiť. Minister a miništrant majú, mimochodom, rovnaký latinský základ. Po ďalšie, mnoho ľudí tvrdí, že sa o politiku nezaujímajú, že im to je jedno. Slovo politika však vychádza z gréckeho politikós, čo znamená občiansky, alebo týkajúci sa mesta. Politika vo svojom pôvodnom význame znamenala všetky rozhodnutia týkajúce sa života mesta. A to predsa rieši každý obyvateľ prakticky každý deň. Ako môže povedať, že politika sa ho netýka? Netýka sa ho život v Žiline? Netýka sa ho čistota ulíc, netýkajú sa ho čierne stavby, ktoré si niekto zaplatil, netýka sa ho bezpečnosť, MHD, nedostatok parkovacích miest, či miest v škôlkach? Ak nie, tak v tom prípade je to veru šťastný človek. Takže rád by som ukázal, že politika sa dá robiť aj slušne a nemusí to byť vždy hanbou. V deväťdesiatych rokoch bolo slovo podnikateľ nadávka, no trošku sa to mení, lebo mnoho slušných ľudí tiež okúsilo podnikanie. A chcel by som, aby slušní ľudia začali robiť politiku.
“„Slúžiť, nie vládnuť. Riešiť problémy ľudí a nie „svoje".“
„
To sú také idealistické ciele. Čo máte v pláne praktické?
- Politika je predsa o ideáloch, nápadoch a myšlienkach. Každý novinár je z podstaty povolania idealista, lebo pátra po pravde a na Slovensku sa z novinárčiny zbohatnúť veru nedá, takže to robia skoro všetci kolegovia z presvedčenia. Nebudem tu hovoriť o čistom meste, kde sa dá večer zaparkovať, či sa s radosťou prejsť po centre a po návrate domov sa nemusíte báť, že pred vchodom nájdete dvestokilového diviaka. To je pre mňa úplná samozrejmosť. Samozrejmosťou sú pre mňa funkčné ihriská aj pre staršie deti, fungujúce osvetlenie, opravené cesty. Bohužiaľ, mnoho ľudí rezignovalo a už to ani neočakávajú. Myknú plecom s tým, že na Slovensku je to tak.
Stále ste ale neodpovedali na otázku...
- Občas sa mi to stane. Asi príliš dlho robím rozhovory s politikmi a nakazili ma (smiech). Konkrétne chcem, aby mesto Žilina slúžilo a pomáhalo svojim občanom všetkým rovnako. Zabezpečovalo všetko, čo potrebujú. Konkrétne na Hájiku chcem, aby sa dokončil plán na ochranu pred divou zverou z dielne Martina Kapitulíka. Chcem, aby sa prideľovali nájomné byty podľa jasných pravidiel. Nemôže sa stať, že milionári z bilbordov tam majú tri byty na kšeft. Dôležité sú polopodzemné kontajnery, ihrisko pre staršie deti, oplotenie pieskovísk a hlavne – aby stanica mestskej polície na Hájiku nebola iba na parádu. Hájičania sa z mestskej polície smejú, že sú tam schovaní. Ale to nie je ani tak ich chyba, ako chyba vedenia. To však bude nové, takže uvidíme, ako si poradí nový náčelník a či sa zmenia z papučovej na skutočnú mestskú políciu.
Novinári sú často napádaný politikmi. Nebojíte sa toho?
- Ja osobne sa nebojím pozrieť nikomu do očí a ukázať moju prácu. Novinári sú však tiež len ľudia a občas urobia chybu. Ani mne sa nevyhla. Ale určite to nie je tak, že si naschvál niekto niečo vymýšľa. Jasné, že keď o niekom napíšem, že si cez kamaráta prihral megazákazku, tak on bude „prisahať“, že som si to vymyslel. Najhoršie na tom je, že oni tomu aj často veria, že to je úplne normálne, a že to je v poriadku. Volajú to provízia za sprostredkovanie. To ale nie je ani v poriadku a ani normálne. Takže sa nečuduje, že mnohí politici v novinároch vidia škodnú. Oni sú presvedčení, že všetko robia najlepšie ako vedia a zaslúžia si obdiv a nie kritiku. No len problém je, že Slovensko pod takýmto vedením a takouto vládou rezignovalo na svoje základné funkcie. A toto sa potom presúva v hierarchii strán aj na mestá a obce.
Máte nejaké skúsenosti z verejnej správy?
- Pracoval som na riadiacich pozíciách na ministerstve obrany, po voľbách pol roka na Žilinskej župe a okrem toho som bol aj manažérom v súkromnej firme. Takže nie som iba "kaviarenský povaľač", ako si to o novinároch občas ľudia myslia (smiech).
V minulosti pôsobil aj na ministerstve obrany ako vedúci tlačového oddelenia a šéfredaktor časopisu Obrana. (zdroj: ARCHÍV LUKÁŠ MILAN )Ako si predstavujete Žilinu o štyri roky, ak by ste boli poslancom?
- Krajšiu. Mojím cieľom je, aby mesto viac pracovalo a komunikovalo so svojimi obyvateľmi. Napríklad, nechá rozhodnúť ľudí, aby si vybrali, či chcú skôr parkovací dom, alebo opravené detské ihriská. Oboje by sa spravilo, ale ľudia by si vybrali, čo skôr. Alebo v prípade, že sa z niektorej cesty urobí jednosmerka, tak sa to s obyvateľmi osobne vopred odkonzultuje, vysvetlia sa im dôvody a postup. Ak je človek vopred informovaný, tak sa menej bojí. To máte ako u lekára. Ten vám opisuje vopred, čo bude robiť a pacient je pokojný. To isté platí aj v meste. Nie ako naposledy, že mesto rozhodlo o zákaze parkovania dodávok na sídlisku a nik o tom ani netušil. Jasné, treba to riešiť, ale takéto zmeny sa predsa oznamujú vopred a hlavne komunikuje sa o takých rozhodnutiach s ľuďmi, ktorých sa to predsa dotýka. Ako môže mesto, ktoré má slúžiť občanom, rozhodnúť o vážnej veci bez diskusie a hľadania spoločného najlepšieho riešenia pre všetkých? Ľudia nie sú handry, ani čísla v tabuľke. Ak občania budú mať pocit, že mestu na nich záleží, tak aj im bude záležať na meste. Ak uvidia vandala ničiť smetné koše, tak ho upozornia, aby to nerobil. Teraz to nechajú tak. Je to mestské, čo ma potom. Ale čo je mestské, je aj naše. A keď sa zmení táto paradigma, tak aj ľudia budú chodiť na mesto s nápadmi a sami budú chcieť prispieť k zlepšeniu svojho okolia. Tak si predstavujem Žilinu skôr ako o štyri roky, ak by som bol poslancom.
Mgr. Lukáš Milan- investigatívny novinár
Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Už počas štúdií začal naplno pracovať ako novinár. Začínal v lokálnej televízii Trenčín, odkiaľ sa presunul do STV. Keď sa po pol roku štúdia v Holandsku vrátil do STV, našiel tam nového riaditeľa Radima Hrehu, ktorého dosadil Smer a na poctivej novinárčine mu vôbec nezáležalo. Nemali si čo povedať a tak sa presunul do Pravdy, kde sa mu podarilo odhaliť niekoľko káuz na ministerstve obrany. Vďaka jeho článkom sa z kresla „porúčal“ vtedajší minister František Kašický.
Keď schránkové firmy blízke Smeru kúpili Pravdu, tak sa presunul do Plus 7 dní, kde pôsobil ako šéf domáceho spravodajstva. Keď bola pri moci súčasná opozícia pôsobil aj na ministerstve obrany pod Ľubomírom Galkom ako vedúci tlačového oddelenia a šéfredaktor časopisu Obrana. Neskôr potom pracoval v Novom Čase a po presťahovaní sa do Žiliny pôsobil ako šéf spravodajstva v regionálnej televízii. Naposledy pôsobil pod novou župankou Erikovou Jurínovou ako riaditeľ odboru informácií na žilinskej župe. Je ženatý a má polročného syna Maximiliána.
Lukáš Milan kandiduje na poslanca Mestského zastupiteľstva v Žiline za volebný obvod č. 5 – Hájik. Je súčasťou tímu Silná Žilina a na primátora podporuje Martina Kapitulíka.
Objednávateľ: Martin Kapitulík, Žilina
Dodávateľ: Kreativ gang s.r.o., Hlboká cesta 42, Žilina, IČO: 46340483
