Michaela Ďurošková: Mesto nemôže robiť veci iba na polovicu.

Michaela Ďurošková vyštudovala síce sociálnu pomoc na univerzitách v Žiline a Bratislave, no pracovala v štátnej správe a neskôr presedlala na bankovníctvo. Aktuálne je na materskej dovolenke s jeden a pol ročnou dcérou Lilien a práve preto si uvedomuje oveľa viac ťažkosti mladých rodín s malými deťmi. „Mesto zabúda na mladé rodiny a mnohé projekty nedoťahuje do konca,“ hovorí Ďurošková s tým, že viac pozornosti by si zaslúžili aj starší ľudia, lebo mesto sa k nim správa, ako by boli len na príťaž.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať do mestského zastupiteľstva?

- Kým som bola sama, tak som si mnohé veci neuvedomovala. Odkedy však mám malú dcéru, tak ako mama vnímam veci inak. Už len keď vyjdem z vchodu. Rozbité chodníky by som ešte prežila, ale za panelákom máme, ako tí šťastnejší, detské ihrisko, ale široko ďaleko žiadna funkčná lavička. Odpadkové koše sú preplnené a lieta tam rôzny hmyz a ja len tŕpnem, kedy a čo moju dcérku uštipne. Sú to zdanlivo drobnosti, ale veľmi to kazí pohodu a dobrý pocit z mesta. Som celý život Žilinčanka, ale taký neporiadok a špinu si ozaj nepamätám.

Takže Žilina nie je priateľské mesto pre deti?

- No možno sa aj snaží, ale je to málo. Už len škôlky. Kapacita je nedostatočná a tomu by som sa chcela venovať. Ešte sa ale vrátim k ihrisku. Ako vravím, patrím medzi tých šťastnejších, čo ihrisko pri paneláku vôbec majú. Ale... Oplotenie je zdemolované a psy a mačky si v pieskovisku uľavujú a deti potom behajú po zvieracích exkrementoch. Super, že? Pri škole je spadnutý betónový múrik a opití ľudia si tam polihujú a podávajú si „čučo“. Ťažko sa mi vysvetľuje dcére, čo tam robia. Ale sú tu aj iné prípady, kde mesto akosi zaspalo na pol ceste.

Čo napríklad?

- Máme Bôrický park, ktorý je super, ale nie pre každého blízko. A potom je tu Lesopark a Vodné dielo. Už ste sa skúsili dostať s kočíkom a bez auta na Vodné dielo?

Michaela Ďurošková s dcérou Lilien na ihrisku na Solinkách. Ako matka má jasnú predstavu ako by mali vyzerať bezpečné a moderné detské ihriská na žilinských sídliskách. (zdroj: ARCHÍV MICHAELA ĎUROŠKOVÁ )

Bez auta? To sa dá?

- No vidíte. Nedá. Ak sa rozhodnete ísť z Vlčiniec, alebo aj od nás zo Soliniek na dlhšiu prechádzku peši na vodné dielo, tak s kočiarom je to skoro samovražda. Musíte niekoľkokrát ísť po rušnej ceste bez chodníka na krajnici. Alebo s malými deťmi na bicykloch. Skutočne neviem, v koľkých rokoch dcéry, sa odvážim ísť s ňou na bicykli na vodné dielo bez auta. A teraz si predstavte. Manžel si zoberie auto do práce. Žena bez auta, pekné počasie, dal by sa spraviť výlet, ale... sa nedá. Lebo sa tam bezpečne nedostanete. A to isté neplatí len pre deti, ale aj seniorov. V obvode máme domov sociálnych služieb, ale klienti sú tam nonstop zavretí, lebo sa nemajú ako dostať napríklad na Vodné dielo. Alebo aj do iných zaujímavých častí mesta. Toto mi prekáža. Veci sa v Žiline robia iba na polovicu. Pritom stačí tak málo. Nehovorte mi, že napríklad vybudovanie mestskej cyklotrasy pre rodiny, či pracujúcich je náročnejšie ako postaviť urýchľovač častíc. Lebo podľa tempa výstavby to tak v Žiline vyzerá.

Takže, toto by ste chceli zmeniť v meste?

- Zo strany mesta a jej zamestnancov mi chýba taký väčší zápal pre dobre odvedenú robotu. Ľuďom na radnici by sa stačilo iba raz prejsť po sídlisku a našli by množstvo problémov, ktoré majú riešiť oni. Nik iný. Pritom to nemusí stáť ani veľa peňazí. Iba poslať partiu chlapov z technických služieb na pol dňa opraviť lavičky a natrieť ich. A garantujem vám, že keby mesto vyhlásilo, že sa ide niečo opravovať v ich okolí, tak aj samotní ľudia prídu pomôcť. Aj keď by to malo robiť mesto, keď si ho za to platíme daňami. Ľudia by s tým ale nemali problém pomôcť a zapojiť sa, len aby mali niečo pekné a funkčné. Jednoducho povedané, v meste mi taktiež chýba akákoľvek práca s komunitami. Komunikácia s verejnosťou. Normálna, ľudská a nie, že napíšem oznam do radničných novín, či na internetovú stránku a tým pre mňa vec skončila.

Máte pocit, že mesto stratilo kontakt s obyvateľmi?

- Áno a nemyslím si, že len ja. Počuli ste niekde z radnice, že primátorovi záleží, ako sa ľuďom v meste žije? No ja teda nie.

Čo bol ten moment, že ste sa rozhodli kandidovať?

- Veľa ľudí „frfle“ v kaviarňach, krčmách, či dokonca mamičky na detských ihriskách. Výrazne menej ľudí sa však už naozaj rozhodne ísť do toho a naozaj niečo zmeniť. Ja som akčný typ človeka a povedala som si, že teraz je ten čas. Ak to nespravím ja, tak potom nemôžem čakať od iných, že to za mňa spravia. Keď ma oslovil Martin Kapitulík, či by som chcela spolupracovať na jeho programe rozvoja Žiliny, tak som ani sekundu neváhala. V mnohom mi hovorí z duše. Je rovnako aktívny a občas aj neodbytný. Keď však chce človek niečo dosiahnuť, tak sa to ani inak nedá. Celý život som Žilinčanka a mám pocit, ako som hovorila, že sme zaspali. Zoberme si len plaváreň. Čo si pamätám ako malé dieťa, tak sa na nej nezmenilo nič zásadné. Pred pár mesiacmi prebehla nevyhnutná rekonštrukcia. Ale spravilo sa iba nevyhnutné minimum a ešte aj to evidentne veľmi „odfláknute“. Dodnes je na spodku bazéna vidieť neočistené kachličky. Niekde sa sanita vymenila a niekde nie. Proste polovičná robota. A tá je na nič. Je najvyšší čas, aby sa takýto prístup mesta zásadne zmenil. Takže to je jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodla kandidovať. Ja takýto prístup rozhodne nedovolím a zasadím sa o zmenu prístupu mesta.

Michaela Ďurošková s dcérkou Lilien. (zdroj: ARCHÍV MICHAELA ĎUROŠKOVÁ)

Objednávateľ: Martin Kapitulík, Žilina

Dodávateľ: Kreativ gang s.r.o., Hlboká cesta 42, Žilina, IČO: 46340483