Riaditeľka športového gymnázia Mária Wienerová: Žilina môže byť opäť centrum slovenského športu

Riaditeľka športového gymnázia Mária Wienerová je nepísanou „kráľovnou“ žilinského športu. Jednak cez jej ruky prešlo množstvo reprezentantov a Petrovi Saganovi vybavila prvý profi bicykel, ale najmä má kľúče od jedinej funkčnej športovej haly v Žiline. Bez jej povolenia sa v meste nepohne žiadna prvoligová loptička. „Rada by som vyhovela každému klubu, no hala nie je nafukovacia a deň má iba 24 hodín. Navyše, musím zabezpečiť najmä výučbu pre svojich žiakov,“ vysvetľuje Weinerová, ktorá je nonstop medzi „športovými mlynskými kameňmi“. Kandiduje za mestskú poslankyňu v obvode Vlčince a prirodzene sa chce sústrediť na rozvoj športu v Žiline už od základných škôl.

Ste úspešnou riaditeľkou športového gymnázia, ktoré vychovalo mnoho reprezentantov, napríklad Petra Sagana. Prečo kandidujete v komunálnych voľbách do mestského zastupiteľstva?

- Dlhé roky som riaditeľkou školy, ktorej súčasťou je aj športové gymnázium. Viem preto veľmi dobre, čo mladí a talentovaní športovci potrebujú. Martin Kapitulík ma oslovil hlavne svojou dlhodobou prácou a snahou. Okolo športu robí toho neskutočne veľa, je mladý, aktívny a veľmi perspektívny. Preto som nevidela dôvod, prečo by som jemu a najmä mestu nepomohla. Ide predsa o naše deti, o našich juniorov, našich reprezentantov. Mojím cieľom je, aby sa so Žiliny opäť stalo centrum slovenského športu. Má na to všetky predpoklady.

Ako to myslíte?

- V Žiline je nielen tradícia, ale už aj poloha nás predurčuje k tomu, aby sme sa stali centrom nielen slovenského mládežníckeho športu. V Žiline a okolí sú predpoklady tak pre letné, ako aj zimné športy. Navyše už je tu vybudované aké-také zázemie a na škole máme skúsenosti. Cez našu školu prešli Saganovci, futbalisti Martin Dúbravka, či Milan Škriniar, Tomáš Hubočan, či Peter Pekarík. Z novej generácie cyklistov, verím, že čoskoro zahviezdi Matúš Štoček.

Spolu s generálnym manažérom žilinského extraligového basketbalu Ondrejom Šoškom a mestským a krajským poslancom Martinom Kapitulíkom sa zasadzujú o lepšie podmienky pre žilinských športovcov. (zdroj: ARCHÍV MÁRIA WIENEROVÁ )

Čo športovcom chýba?

- Na to by sa dala napísať vedecká práca. Ale najviac im chýbajú peniaze, aby mohli športovať. Jednotlivé kluby musia platiť prenájmy priestorov, trénerov, masérov. Niečo sa dá robiť z nadšenia, ale všetko určite nie. Ale začať treba už od škôl. My, ako škola, poskytujeme jednu časť športovej prípravy a druhú polovicu absolvujú v kluboch – futbalisti, hokejisti, cyklisti… Zo zákona máme študentom poskytovať aj regeneráciu, ale neposkytujeme ju v plnej forme.

Prečo?

- No lebo na to nedostávame a nemáme peniaze. Pridelené financie z normatívu na žiaka nám ledva stačia na výučbu a základnú športovú prípravu. Podľa normatívu by sme potrebovali 600-800 špičkových žiakov – športovcov, ale to. aj vzhľadom na počet obyvateľov v regióne, nikdy mať nebudeme. Inak by sme išli s kvalitou rapídne dole. Keď však chodím po zahraničí, ale aj po susednom Česku, tak školy sú plne vybavené aj na regeneráciu. Majú maséra, fyzioterapeuta, sauny, vírivky. Nemôžeme od študentov žiadať iba výkony, výkony, výkony. Potrebujú aj oddych a regeneráciu. Bez toho nám v dvadsiatke úplne fyzicky odídu. Keby naši študenti vedeli, aké podmienky majú len tu za rohom v Ostrave, tak nám hádam utečú a kompetentní sa pod zem prepadnú od hanby.

A kde je chyba?

- Zlyháva tu štát, ale aj mesto. Na každom rokovaní len počúvam, že je nutné zmeniť legislatívu, že je nutné zmeniť toto alebo tamto. Stále počúvam, ako sa to nedá. A už ma to prestáva baviť. Aj preto som sa rozhodla kandidovať do mestského zastupiteľstva, aby som ukázala všetkým tým „vyhováračom“, že sa to dá. Na ministerstve sedí jeden generálny riaditeľ vedľa druhého a všetci sa vyhovárajú, ako sa to nedá. Vtedy ma ide roztrhnúť od jedu. Všetci len čakajú, že vy prídete s tým, ako by sa to dalo a najlepšie, keď to aj sami bez nich spravíte. Aby si potom mohli oni vykázať činnosť, alebo dokonca úspech. V tomto som podobná ako Martin Kapitulík, ktorého si vážim ako aktívneho a perspektívneho človeka. Keď ma vyhodia dverami, ja sa vrátim oknom. Keď chcete niečo v živote dosiahnuť, tak inak sa ani nedá. Iba pevnou vôľou, snahou a prácou.

Kandidujete za mestskú poslankyňu. Čo by teda mesto mohlo urobiť pre mladých športovcov?

-Tak ako vytrvalosťou Martin Kapitulík presadil, aby išla v histórii nášho mesta doteraz najvyššia dotácia športovým klubom, tak by ich mesto malo systematicky podporovať. Tieto kluby reprezentujú v prvom rade mesto. Žilina bola kedysi centrom slovenského športu. Bola tu športová hala, hrali sa tu najvyššie súťaže hádam v každom športe. Je nutné športové kluby podporiť cez viaczdrojové financovanie – niečo zväzy, niečo mesto, niečo sponzori. A mesto by malo tlačiť aj na kraj, aby výraznejšie prispel. Všade vo vyspelom svete prispieva na šport mládeže nielen štát, ale aj mesto a miestna samospráva, teda u nás kraj. Veď tie deti reprezentujú aj kraj.

Takže posielať klubom dotácie bude stačiť?

- Nemusia to byť vyslovene iba peniaze. Podporiť sa dá aj iným spôsobom. Poviem príklad. Pred pár rokmi sa mi podarilo na vedení mesta vybaviť, aby sme mali ako športová škola zadarmo plaváreň a naši plavci mali kde trénovať. Veľmi nám to pomohlo. Potom sa zmenilo vedenie a už sme museli za dráhy platiť. Sprvoti sme mali polovičnú zľavu a teraz nám zrušili aj to a musíme platiť plnú sumu. A teraz počúvajte. Mesto to zdôvodnilo tým, že zľavami na plavárni bude podporovať iba vlastných žiakov zo základných škôl.

Takže podľa tejto mestskej logiky majú talentovaní plavci skončiť po základnej škole?

- Presne. Ja tomu vôbec nerozumiem. Veď ten plavec po základnej škole ide na strednú školu. A zrazu už nie je hoden podpory? Toto rozhodnutie mesta považujem za absolútne choré. Veď tie deti tiež reprezentujú mesto Žilina. A takto sa stavia mesto k nádejným reprezentantom. Keď sa vieme dohodnúť s MŠK, že nám dáva zadarmo tréningovú plochu, lebo inak by som to mohla zabaliť, tak nechápem, prečo sa mesto stavia takto. Financovanie športovcov je tak potom hlavne na rodičoch. Platia členské klubom, kupujú im výbavu, výstroj. Taký hokejista alebo cyklista. Futbalista je oproti tomu vo výhode. Ale sú športy, ktoré sú mimoriadne náročné pre rodičov. Si pamätám, ako Saganov otec hovoril, že aby mohol Peter športovať, tak má tri práce. Svojho času, keď bol minister školstva Ján Mikolaj, boli takzvané centrá olympijskej prípravy. To bolo super, lebo sme mali extra peniaze, špeciálne na top športovcov. A práve z týchto financií sme kúpili Peťovi Saganovi prvý profesionálny bicykel za vtedajších 70 tisíc korún (cca. 2300 eur). Jeho rodičia vtedy na to nemali. A takých prípadov je množstvo. Aj v okolitých obciach sa talenty strácajú len preto, že rodičia nemajú peniaze na výbavu, či tréningy.

Mária Wienerová s vnučkou Barborkou počas rodinného pikniku spojeného s letným kinom, ktoré spoločne s Martinom Kapitulíkom zorganizovali pre obyvateľov Vlčiniec. (zdroj: ARCHÍV MÁRIA WIENEROVÁ )

Takže vy ste Sagana naštartovali?

- Svojím spôsobom áno. Peťo nám to teraz vracia, keď pomáha našim cyklistom a posiela im zo svojho špeciálne tréningové bicykle, výstroj, či dresy. Ale to nie je systém. Ako krajina nie sme na tom rozhodne zle, pokiaľ teda veríme tomu, čo tvrdia vrcholový politici. Preto nerozumiem, prečo sa stále točíme v kruhu a tým deťom nepomôžeme. Všetci rozprávajú, aký je šport dôležitý, ako ho podporujeme, ale peniaze nedajú. Ale bez financií to predsa nejde. Pritom ich netreba veľa. Ak by sa sústredili talenty do športových gymnázií, tak sa tie peniaze využijú efektívne. Riaditelia športových gymnázií sa vedia rýchlo dohodnúť na tom, ktorá škola sa bude špecializovať na aké športy. Ak by sa do financovania zapojili aj mestá a kraje, tak by to nikoho extra veľa nestálo, ale výsledky by boli oveľa, oveľa lepšie.

Objednávateľ: Martin Kapitulík, Žilina

Dodávateľ: Kreativ gang s.r.o., Hlboká cesta 42, Žilina, IČO: 46340483