ŽILINA. Dva z troch komunitných kompostérov, ktoré pri bytových domoch v Žiline osadilo občianske združenie Kompostujme, sú uzatvorené. O bioodpad sa nemá kto starať.

Podľa šéfa združenia Michala Vavríka je pri kompostovaní odpadu z kuchyne nevyhnutná pravidelná starostlivosť. Obyvatelia bytoviek majú síce veľký záujem triediť svoj biologicky rozložiteľný odpad a odnášať ho do kompostérov, ale spomedzi nich sa nenašiel nikto, kto by pravidelne kompostovaný materiál premiešal a prevzdušnil.
Združenie doposiaľ umiestnilo na žilinské sídliská tri kompostéry. Jeden je na Predmestskej ulici blízko centra mesta, ďalšie dva na dvoch rôznych miestach na Bajzovej ulici na Hlinách 6. Pôvodná predstava aktivistov z Kompostujme bola táka, že komunite obyvateľov pomôžu rozbehnúť kompostovanie, dodajú kompostér, zaučia ich, ale o ďalšiu prevádzku sa už používatelia postarajú sami.
Na Predmestskej bez reakcie
Michal Vavrík vyrobil s dobrovoľníkmi prvý kompostér v júli v roku 2015 a vytvoril prvú „separovaciu“ komunitu na Predmestskej ulici s 27 domácnosťami. Keď sa odtiaľ odsťahoval, začali sa problémy.

Dnes je kompostér uzavretý a potom, ako doňho niekto vyhodil asi celoročnú zásobu jabĺk, je takmer plný. „Vyzývali sme ľudí plagátikovou kampaňou po vchodoch, aby prebrali zodpovednosť za svoje bioodpady a ozvali sa nám ako dobrovoľníci a pomohli nám s prevádzkou. Nulový úspech,“ posťažoval sa dvadsaťsedemročný organizátor komunitného kompostovania .
Bajzova s optimizmom
Na Bajzovej stoja dva kompostéry. V prevádzke je stále ten mladší pri Lidli. Michal Vavrík priznáva, že druhý pri zdravotnom stredisku uzavreli takisto preto, že nemali ľudské kapacity na jeho prevádzku.
„Človek v hmotnej núdzi, ktorý nám pomáhal, skončil u nás v marci. Vyzývali sme obyvateľov Bajzovej ulice, aby priložili ruku k dielu, no našiel sa iba jeden pán, ktorý po mesiaci musel zo zdravotných dôvodov skončiť. Potom to zostalo na našich pleciach až do augusta,“ hovorí Michal. Keďže mu nové pracovné povinnosti nedovoľovali pravidelne sa starať o obsah zásobníkov, kompostéry uzavreli. Tvrdí však, že je to iba dočasné riešenie.
„Chvalabohu náš zástupca pre Bajzovu a člen združenia, Pali Griga, ktorý má pod palcom kompostér pri Lidli, našiel dobrovoľníka Roba, ktorý nám chce pomôcť kompostéry prevádzkovať, tak čoskoro ideme kompostér pri zdravotnom stredisku opäť otvoriť,“ naznačil plány Michal Vavrík. Sám rozbehol aktivity, aby do projektu zapojil ľudí, ktorí si majú v rámci svojho trestu odpracovať verejnoprospešné práce.

Dúfa, že toto medziobdobie, keď sú kompostéry nedostupné, bude mať na ľudí výchovný vplyv. „Aby naozaj pochopili, že to nie je len o vyhodení bioodpadu do „kontajnera“, ale že sa o to treba starať.“
Je to na komunitách
Občianske združenie chce verejné kompostéry budovať v budúcnosti tak, aby boli sebestačné a udržateľné. Na jar by chceli osadiť jeden nový kompostér vlastnej výroby. Či sa to podarí, bude závisieť od nadšenia a nasadenia obyvateľov. „Existujú minimálne tri záujmy z rôznych lokalít v meste, no keď sa povie pravidelná starostlivosť, záujem upadá. Nehovoriac o tom, že by mali prispieť na kompostér.“
Propagátor kompostovania Michal Vavrík sníva o tom, že kompostéry by raz mohli stáť po celej Žiline. Táto cesta však nie je veľmi pravdepodobná, pretože masívnejšie rozšírenie kompostovania nemá kto zaplatiť. Samotné združenie ešte len začína budovať rozpočet z dvoch percent z daní a tento rok spustilo eshop, aby mohlo byť v budúcnosti nezávislejšie. Zamestnanie človeka, ktorý by sa o bioodpad staral, je zatiaľ v nedohľadne.
Ostáva tak iba možnosť budovanie systému, ktorý je postavený na aktívnych jednotlivcoch a komunitách. „Potrebujeme v prvom rade iniciatívnych ľudí, ktorí by pomohli organizovať kompostovanie pre svoje najbližšie okolie. Ich by sme zaučili a oni by sa starali a využívali kompost pre vlastné účely. Možný je aj vstup partnera, ktorým by malo byť mesto, ktoré by ušetrilo v nakladaní s odpadom,“ uzavrel Michal Vavrík.