ŽILINA. Asi dvadsať dobrovoľníkov v sobotu čistilo mimoriadne zanedbané územie pod estakádou. Neudržiavaný rozsiahly priestor popod mostmi pripomína skládku odpadu. Povyvážené kopy hliny, na ktorých sa dobre darí nebezpečným inváznym rastlinám, čierne skládky, sutiny, množstvo plastových fliaš a torzá elektrospotrebičov.
Nedôstojné a nevyužívané územie sa nachádza neďaleko centra Žiliny. Na malom úseku tu vyviera niekoľko prameňov. Korytá potôčikov už na niektorých miestach ani nevidno. Sú zarastené náletovými rastlinami a burinou. Vo vode plávali kopy odpadu a plastových fliaš.
Brigádnici rýchlo naplnili niekoľko veľkých kontajnerov odpadom. Pokosili niektoré časti územia pod Kragujevskou ulicou a vyhrabali neporiadok z miest, kde vyvierajú pramene.
Mesto Žilina zbúra ďalšiu bytovku Čítajte „Som tu s deťmi, lebo ma nebaví dívať sa na to, ako to tu vyzerá. Je to katastrofa. A treba tomu potôčiku trochu pomôcť. Je to vizitka spoločnosti a som rád, že je tu veľa ľudí.,“ povedal o svojich pohnútkach prispieť k vyčisteniu územia pod estakádou Miloš.
„Motivovala ma neskutočná špina a dehonestácia našej pramenistej vody. Chápem, že cestná infraštruktúra sa musí rozvíjať, ale čo táto estakáda urobila s historickým územím Frambora, to je neskutočné. to je nehumánne. Nemôžeme sa takto správať k nášmu územiu a k našim vodám. Pritom by nebolo treba až tak veľa urobiť, aby sa tento verejný priestor skultivoval,“ hovorí spoluorganizátorka brigády Iveta Martinková. Touto aktivitou chce upozorniť kompetentných, aby začali konať.
K tragédii chýbalo málo
Pozemky pod estakádou vlastní Slovenská správa ciest. Tá lokalitu vôbec neudržiava. Cestári nemajú z rozpočtu dosť prostriedkov ani na to, aby udržiavali bezpečný stav ciest a mostov. Územie, ako je toto, správcovia ciest neriešia.
Len nedávno sa v močarinách, ktoré pramene vytvárajú, takmer utopila päťdesiatročná žena. Asi hodinu bojovala o život po hlavu zaborená v bahne na Mudroňovej ulici. Do rozmočenej bažiny, z ktorej sa nevedela vyslobodiť, spadla v podvečerných hodinách cestou do práce. Nehybnú ženu vyslobodili mestskí policajti pomocou autolana a odovzdali do rúk lekárskym záchranárom.
Pätnásť rokov úpadku
Tento úbohý stav územia popri železničnej trati do Rajca trvá iba posledné roky. Štefan Holička býva na konci Murgašovej ulici a lokalitu pozná veľmi dobre. K potôčiku sa chodieval hrávať s deťmi. Tvrdí, že hoci prvá časť estakády stojí už vyše 40 rokov, pod sieťou mimoúrovňových križovatiek je zanedbané územie asi pätnásť rokov.
„Keď postavili prvú časť estakády, bolo to pekne vyrovnané, rástla tu tráva. My sme mali zajace, tu sme kosili a sušili sme seno pod estakádou na betónoch. Bolo to čisto. Potom začali stavať druhu časť estakády, to už bolo horšie. Najzanedbanejšie je to odvtedy, ako tu navozili hlinu,“ hovorí muž, ktorý prišiel pomôcť vyčistiť lokalitu aj s manželkou.
Pitná voda
Karin Holičková býva v blízkosti železničnej trate do Rajca už od svojho detstva. Tvrdí, že toto územie presiaknuté vodou volali kedysi Studničky alebo Potočky. Spomína si, ako sa s kamarátkami z detstva preháňali po lávkach cez potok. Hneď za nimi boli dva rybníčky napájané týmito prameňmi, v ktorých sa liahli ryby.
„V päťdesiatych rokoch, keď bola veľká povodeň v Žiline, sa musela voda dve hodiny prevárať, ale my sme chodili na potočky na pitnú vodu. Taký čistý prameň tu bol,“ spomína seniorka.
Na mieste, kde dnes stojí estakáda, pestoval zeleninu Bulhar. Ruina jeho domu tam ešte stále stojí. „Zobrali sme si korunu a išli sme na redkvičky. V potoku nám ich vždy umyl, lebo bola tu čistá voda,“ pokračuje.
„Tu bol úžasný život kedysi, to sa nedá teraz porovnávať. Je to smutné. Vždy, keď ideme so psíkom, tak mi je to veľmi ľúto, aký tu je neporiadok. So susedami vždy spomíname na detstvo, tu sme žili v prírode,“ vracia sa Karin Holičková do minulosti.
Plány na zásobovanie vodou
Pramene z tejto lokality mali na prelome 19. a 20. storočia slúžiť dokonca na zásobovanie Žiliny pitnou vodou. Vtedajšia správa mesta požiadala v roku 1897 Verejno-zdravotnícky inžiniersky odbor v Budapešti o spracovanie návrhu na zásobovanie mesta pitnou vodou.
„Tento návrh počítal s odberom vody z prameniska na Frambore, kde bola výdatnosť ustálená na 10 litrov za sekundu, čo pokrývalo dennú potrebu 7 litrov za sekundu pre odhadnutý počet 4-tisíc zásobovaných obyvateľov,“ uvádza Pamätnica k výročiu prvého vodovodu pre Žilinu.
VIAC V BUDÚCOTÝŽDŇOVOM VYDANÍ MY ŽLINSKÉ NOVINY.
