ŽILINA. Na Kubínskej ulici na sídlisku Vlčince štartuje ráno okolo deviatej hodiny senior motorovú kosačku. Nekosí svoju záhradku pri dome, ale z vlastnej iniciatívy sa stará o verejnú zeleň v okolí bytovky, kde býva.

Vzbudzuje pozornosť, lebo na takýchto iniciatívnych ľudí nie sú susedia zvyknutí. Má rád, keď je trávnik vykosený. Pozháňal si kosačku a aj trikrát do mesiaca prebehne po tráve. Nečaká, kým zeleň v okolí jeho bytovky pokosí firma najatá mestom. Robí mu radosť, keď vidí z okna svojho bytu nakrátko vykosený trávnik, aký by mal, keby býval vo vlastnom rodinnom dome.
„Trvá mi to asi dve hodiny, kým okolo bytovky pokosím. Mám rád, keď je tráva na krátko pokosená,“ hovorí o svojej záľube sympatický dôchodca a odhaduje, že len počas letných mesiacov vytiahol kosačku asi osemkrát.
Pokosená tráva musí ísť pod strom
Paradoxne sa nestretáva s veľkým nadšením. „Sú takí, čo to ocenia i takí, ktorým sa to nepáči,“ naznačuje diplomaticky a po chvíli na neho z okna pokrikuje muž, ktorý vyzerá, že mal za sebou ťažkú noc a hluk kosačky mu pred desiatou hodinou nedá spať.
Meno nechce prezradiť. Tvrdí však, že viac, ako tento incident, ho trápia zlodeji a vandali. „Ničia stromčeky, ktoré sme si tu zasadili, kradnú kvety a dokonca ukradli aj kvetináč,“ posťažoval sa.
Pokosenú trávu odnáša pod strom. Na mestskom úrade sa bol popýtať, či by nemohol dostať na zelený bioodpad nádobu, ktorú by vynášali, ale nepochodil. V Žiline nádoby na bioodpad nie sú, ani nebudú. Mesto má výnimku a podľa zákona musí zabezpečiť len kompostéry, no aj to len pre rodinné domy.

„Kompostovacie zásobníky sú v zmysle legislatívy určené pre domácnosti v rodinných domoch. Obyvatelia bytových domov ich môžu získať v prípade, ak v rámci bytového domu vlastnia aj pozemky,“ vysvetlil šéf komunikačného odboru na mestskom úrade Pavol Čorba. To však nie je prípad domu na Kubínskej ulici. Jedinou legálnou možnosťou je tak odnášať pokosenú trávu na skládku do Považského Chlmca.
Aspoň dvakrát
Mesto dáva kosiť verejnú zeleň podľa toho, koľko má na to vyčlenených prostriedkov. Kosenie približne 700 hektárov vyjde ročne okolo 410-tisíc eur. Na žilinských sídliskách sa v tomto roku kosilo štyrikrát.
Mestá a obce musia zabezpečiť kosenie parkov a zelených plôch na verejných priestranstvách minimálne dvakrát ročne. Nie len preto, aby trávniky vyzerali k svetu, ale aj aby sa zmiernil vplyv alergénov.
Prieskum Združenia miest a obcí Slovenska ukázal, že až asi 96 percent samospráv si kosenie verejných priestranstiev zabezpečuje vo vlastnej réžii. So zmluvným partnerom, tak ako v prípade Žiliny, spolupracuje jedno percento miest a obcí.
Intenzita kosenia mestských pozemkov
Prvá trieda – parky - 12 až 14-krát ročne,
Druhá trieda – sídliská - 4 až 6-krát ročne,
Tretia trieda - ostatné pozemky - 2 až 3-krát ročne