Známy žilinský gynekológ Pavol Hartel už 13 rokov pôsobí vo vlastnej ambulancii. Predtým bol primárom v Čadci a českom Havířove, no pôsobil aj v Prahe a krátko aj v Rakúsku. Napriek ambulantnej praxi stále operuje. Jeho úmyslom je pritiahnuť do Žiliny severský model fungovania samosprávy, ktorý ľuďom aj prakticky pomáha. Chcem dosiahnuť, aby mesto a Fakultná nemocnica navzájom spolupracovali. „Vedenie mesta a primátor predsa nemôže ignorovať stav nemocnice, hoci patrí pod ministerstvo. Veď tu, preboha, ide o Žilinčanov, o ľudí, o ktorých sa má mesto zaujímať a starať,“ hovorí doktor Hartel.
Už dlho pôsobíte v súkromnej ambulancii. Nechýba vám ruch nemocnice?
Ak moje pacientky potrebujú operatívny zákrok, tak to riešim v zazmluvnených nemocniciach. Nemocničné prostredie a jeho fungovanie teda poznám veľmi dobre.
V ktorých nemocniciach operujete?
Pôsobím v nemocniciach v Dolnom Kubíne, Čadci a Martine.
A tu v Žiline nie?
Pôsobím aj tu, ale v žilinskej nemocnici operujem najmenej.
Prečo?
Dolný Kubín a Univerzitná nemocnica v Martine mi ponúkli značne lepšie a výrazne modernejšie technické vybavenie ako žilinská nemocnica. Čo ma ako Žilinčana veľmi mrzí.
To je dosť paradox.
Áno, to je absolútny paradox. Pre mňa je to nepochopiteľné, že keď prídem do fakultnej nemocnice a tam sú značne odkázaní častokrát využívať svojpomocne zveľaďované priestory a techniky oddelenia. Hovorím o gynekológii, kde navštevujem oddelenie. Nik ma nemôže presvedčiť, že je v poriadku, keď je v nemocnici dvadsať rokov to isté vybavenie. To, že sa vymenia okná po tridsiatich rokoch, nie je predsa žiadne víťazstvo. A tu vidím zlyhanie aj mesta.
Prečo? Nemocnica patrí predsa pod ministerstvo zdravotníctva.
A to je ten chybný pohľad. Ja viem, že nemocnica patrí pod správu ministerstva zdravotníctva, ale komu slúži? V prvom rade Žilinčanom. A vedenie mesta a primátor predsa nemôžu ignorovať žalostný stav nemocnice. Nemôže im byť ľahostajné, že to tam vyzerá tak ako vyzerá. A to vidím ako veľké zlyhanie celého súčasného vedenia mesta. Dokonca boli ešte aj z tej istej politickej strany a ja som nevidel žiaden dialóg, žiadnu snahu mesta, aby sa stav nemocnice zlepšil. Primátor sa nemôže tváriť, že nemocnica sa ho netýka, lebo to má v správe ministerstvo. Veď tu, preboha, ide o Žilinčanov - o ľudí, o ktorých sa má mesto zaujímať a starať. Prečo rodičky utekajú zo žilinskej nemocnice? Štvrtina ide do Čadce, štvrtina do Martina a jedna osmina do Dolného Kubína. A z troch tisíc pôrodov ročne zostalo v Žiline 1200 až 1300 pôrodov. To nikomu v meste nie je čudné, že ich obyvateľky musia chodiť rodiť inam a pritom priamo v meste majú fakultnú nemocnicu? Tento prístup mesta sa musí zásadne zmeniť. Mesto musí s nemocnicou jednoznačne spolupracovať, viesť dialóg, navzájom si pomáhať, ale malo by aj zároveň tlačiť ministerstvo, ktoré nemocnicu spravuje, na zlepšovanie kvality.
Je to s nemocnicou až také zlé?
Ja môžem hovoriť iba za svoj odbor. Ľudia vydržia veľa, ale keď tí lekári vidia, že v menších nemocniciach sú na tom technicky lepšie, rozvíjajú sa a oni tu v Žiline stagnujú, tak sa im nečudujem, že chodia do práce otrávení. Len aby prežili a nakoniec aj tak väčšinou odídu. A k tomuto bodu spejeme. Bohužiaľ.
Rozhodli ste sa kandidovať, prečo?
Ja nechcem hovoriť o tom, čo sú pre mňa samozrejmé veci. K bytovke patrí chodník a adekvátny počet parkovacích miest. K mestu patrí pokosená zeleň, upravené cesty. Za samozrejmosť považujem aj dôstojnú železničnú stanicu a nie to čudo, za ktoré sa musím pred zahraničnými profesormi hanbiť. K fungujúcemu mestu patrí kultúrne, spoločenské a športové vyžitie. To je samozrejmosť. Ja však chcem spraviť pre občanov Žiliny niečo viac ako len zelené trávniky.
Čo?
Rád by som do Žiliny priniesol severský model komunálnej politiky, respektíve pôsobenia mesta.
Čo to znamená?
Jednoducho, že mesto bude pomáhať obyvateľom v oblasti vzdelávania, prevencie a terapie. Vytvorí sa medzistupeň medzi pacientom a lekárom. Za doktorom sa ide, až keď je naozaj problém. Na stupnici od jedna do desať k lekárovi idete od šestky vyššie. Ale čo ak to ešte také vážne nie je, no nemáte to s kým prekonzultovať. Tak prídete do mestského centra, kde vám poradia. Správnym nasmerovaním a včasným odhalením napríklad zlých návykov, vieme mnohým problémom predchádzať. Vidím to každý deň v ambulancii. Ľudia majú veľmi slabé vedomosti z medicíny a dokonca ani vlastné telo a jeho fungovanie vôbec nepoznajú, hlavne mladšie ročníky. A potom konzultujú svoje problémy s doktorom Googlom, čo je veľmi, ale veľmi nespoľahlivý lekár. Skôr šarlatán.
Mesto v zdravotníctve nemá kompetencie. Ako si to teda predstavujete?
Mesto nebude poskytovať zdravotnú starostlivosť, ale skôr konzultácie resp. odbornú terapiu. Je tu obrovská medzera medzi občanom a zdravotníckym zariadením. V našom systéme sa o človeka staráme, len keď je chorý a je to samozrejme drahšie, ako keď problému predídeme. Ale množstvo prípadov sa dá riešiť aj mimo zdravotníckych zariadení.
Viete povedať nejaký príklad?
Vo svojej praxi, ale je to potvrdené aj väčšími štúdiami, má dobrá polovica žien po pôrode alebo po 40-tke problém s inkontinenciou. Je to citlivý problém, ženy sa o tom hanbia hovoriť, hanbia sa ísť s tým za lekárom, boja sa to riešiť. A riešenie pritom existuje veľmi jednoduché a vôbec sa nemusí operovať, ak sa problém zachytí včas. Existuje špeciálne kreslo, ktoré vyzerá ako trochu ťažšia kancelárska stolička, kde si pacientka sadne a cez elektromagnetické impulzy stimuluje svaly panvového dna. Žena môže sedieť oblečená ako v čakárni, čítať si pritom noviny a nik nevidí, čo sa deje. Keď žena absolvuje šesť 20 minútových doslova sedení, tak problém s únikom moču je v 95 percentách vyriešený. Žiadna hospitalizácia, žiadna operácia. Len treba prísť včas k lekárovi.
To znie až príliš dobre.
Problém je, že takúto terapiu naše zdravotné poisťovne nepreplácajú, a teda musia si ju hradiť pacientky samé. Jedná sa pritom o množstvo žien, ktorých sa tento problém dotýka. Iba hrubým odhadom problémy s inkontinenciou môže mať dobrých 10 000 žien. Iba v Žiline. A všetkým týmto ženám by sa pomohlo, keby sa našlo nejaké riešenie. To je iba jeden príklad. V iných odboroch medicíny by sa našli ďalšie príklady, kde by mesto mohlo pomôcť modernou terapiou namiesto nákladnej nemocničnej liečby. Pointa je, že mesto by zriadilo malé centrum pre zdravotnícke konzultácie. Osvetovo konzultačné a prípadne aj terapeutické stredisko pre svojich obyvateľov, kde by sa predchádzalo zdravotným problémom. Náklady sú ozaj minimálne, ale ten efekt vo vyššej kvalite života a zdravších obyvateľoch je skutočne nevyčísliteľný. A v takej Žiline by som chcel žiť.
MUDr. Pavol Hartel - Lekár – pôrodník a gynekológ
Študoval na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine. Prvé praktické skúsenosti v gynekológii získal vo Fakultnej nemocnici v Martine na Gynekologicko-pôrodníckej klinike. Pôsobil ako primár Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v NsP v Čadci a ako lekár Privátneho gynekologicko – pôrodníckeho centra v Prahe pre zahraničné pacientky. V Českej republike, v mestách Český Těšín ako primár Gynekologicko pôrodníckeho oddelenia v privátnej nemocnici a v Havířove ako starší sekundárny lekár. Pred 13-timi rokmi založil v Žiline svoju vlastnú súkromnú gynekologicko-pôrodnícku prax, ambulanciu GYN – PRAKTIK, ktorá úspešne pôsobí dodnes. Vo firme pracuje ako špecialista v odbore gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve a aj ako špecialista v operačnej mini invazívnej gynekologickej chirurgii. Uprednostňuje najmenej invazívne operačné techniky, ktoré riešia rôzne diagnózy.
O jeho vysokej profesionalite a nadštandardných vzťahoch lekára s pacientkami hovorí aj to, že ho navštevujú ženy nielen z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia, Poľska a Čiech.
Objednávateľ: Martin Kapitulík, Žilina
Dodávateľ: Kreativ gang s.r.o., Hlboká cesta 42, Žilina, IČO: 46340483
