Milan Chvíla je hasič telom i dušou. Ako IT špecialista hasí problémy s počítačmi u hasičov, ale má chuť a ambície hasiť aj problémy mesta. Pôsobí v komisii mesta pre životné prostredie. V hasičskom zbore pracuje už 15 rokov, od vysokej školy žil a pôsobil v Žiline ako profesionálny vojak. Ako hasič sa musí udržiavať vo forme. Podľa jeho vlastných slov najradšej bicyklovaním alebo lyžovaním. V nasledujúcom volebnom období by sa chcel sústrediť na zveľadenie sídlisk, teda konkrétne vnútroblokov a sústrediť sa na riešenie problémov v doprave.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať za poslanca do mestského zastupiteľstva?
Viacero priateľov a známych ma už pred štyrmi rokmi oslovilo, či sa nechcem trošku aktívnejšie zapojiť do žilinského verejného života, pretože veľa ľudí veľa vecí rozpráva, ale nemajú možnosť veci ovplyvňovať. Ak chcete niečo zmeniť, tak sa musíte k veciam postaviť aktívnejšie. Chcem žiť v meste, ktoré bude bezpečnejšie, modernejšie a prívetivejšie pre ľudí. Najlepší spôsob, ako tomu pomôcť, je cez pozíciu mestského poslanca. Takto viete ovplyvniť dianie v meste najlepšie - priamo.
Čo bol ten moment, že ste si povedali idem do toho?
To bolo pred štyrmi rokmi, keď som spoznal Martina Kapitulíka. Ten ma zoznámil s ľuďmi z jeho tímu a vtedy som začal pracovať ako člen mestskej komisie životného prostredia. Hoci komisia je iba poradným orgánom mestského zastupiteľstva, tak už tam sme mohli niektoré veci ovplyvňovať k lepšiemu. Preto ma tá práca baví.
Čo by ste v Žiline chceli prioritne zmeniť?
Ak to zoberiem zo širšia, tak v prvom rade mi tu chýba koncepcia dlhodobého rozvoja. Predovšetkým v oblasti dopravy a parkovania v meste. Chýba mi snaha mesta transparentnejšie a spravodlivejšie rozdeľovať peniaze aj medzi jednotlivé mestské časti. Žijem na sídlisku a tie sú aj spolu s prímestskými časťami, z môjho pohľadu, veľmi zanedbávané. Pozornosť sa možno až nespravodlivo sústreďuje na centrum mesta. Práve na sídliská by sa mal vrátiť život.
Ako si to predstavujete?
V prvom rade obnovením alebo dokonca kompletne nanovo vybudovaním zmysluplných vnútroblokov. Tie by mali slúžiť na príjemné trávenie voľného času najmä pre deti a mladých. Mať deti pri dome a vedieť, že sú v bezpečí je pre každého rodiča na nezaplatenie. A to chceme dosiahnuť. Teraz sú iba na málo miestach skutočne využiteľné vnútrobloky. Dospelí, ale aj deti teda trávia čas doma, prípadne idú ďalej od domu ako napríklad na hrádzu, či do lesoparku. Ale nie každý tam môže ísť. Navyše, keď máte deti, určite viete, čo to znamená naložiť ich do auta a niekam vyraziť. Viac času strávite prípravami a naháňaním detí ako samotným časom s nimi vo „vysnívanom“ cieli.
Takže základom sú vnútrobloky?
Zmysluplné vnútrobloky s detskými ihriskami, oddelené od áut, sú základom návratu života na sídliská. Ľudia sa začnú stretávať, spoznávať, vzniknú rôzne komunitné akcie. A kde sú ľudia, tam je aj príležitosť pre služby. Už len napríklad pre stánok so zmrzlinou. Mal by sa tam vrátiť život. Sídliská by mali byť lepším miestom pre život. Či už sa to týka parkovania, cyklotrás, spomínaných vnútroblokov, ktoré by mali byť robené predovšetkým pre rodiny s deťmi, či pre seniorov, ktorí tam bývajú. Na nich by sme rozhodne nemali zabúdať. Sú sídliská ročníkovo mladšie, ale máme sídliská, kde prevažujú práve seniori, ktorí sú dôležitou súčasťou mesta. Aj oni si zaslúžia moderné mesto bez bariér a s príležitosťami na trávenie voľného času.
Spomínali ste aj parkovanie na sídliskách. Čo s ním?
Za socializmu sa rátalo, že na štyri sídliskové byty bude pripadať jedno auto. Plánovačom ani vo sne nenapadlo, že o pár rokov sa zmení situácia tak, že prakticky na každý byt pripadá jedno až dve autá. Sídliská sa nedajú nafúknuť, to je jasné. Parkovanie sa však dá koncepčne rozvíjať. Jedným z riešení sú zelené parkovacie domy. Ako člen komisie pre životné prostredia ich plne podporujem. Má to výhodu, že tam môže parkovať oveľa viac áut, nešpatí to okolie a navyše, na streche ešte môže byť aj ihrisko na rôzne športy. Jednoducho maximálne sa využije priestor bez toho, aby sme prišli o zeleň, či voľné plochy. Stačí len chcieť a rozmýšľať inak, ako doteraz.
Kandidujete ako nezávislý. S kým by ste spolupracovali v mestskom zastupiteľstve?
V komunálnej politike nemá zmysel, aby sa ľudia delili na pravicu, ľavicu, konzervatívcov, či liberálov. Občania na úrovni mesta majú praktické a nie politické problémy a starosti. Komunálni poslanci by mali v prvom rade myslieť na to, čo je dobré pre mesto a pre jeho ľudí. Poslanci by mali svoje rozhodnutia robiť nezávisle od všetkých politických strán, alebo nejakých finančných skupín. Bohužiaľ, keď sledujem posledné roky zastupiteľstvo aj cez komisiu, kde pôsobím, tak mám pocit, že niektorí dlhoroční poslanci ostali uzavretí vo vlastnej bubline. Riešia seba navzájom, čo, kto, kedy, ako a na koho povedal a úplne im unikajú skutočné problémy Žilinčanov. Rád by som prispel ku tomu, aby sa atmosféra a nálada v mestskom zastupiteľstve niesla vo výrazne praktickejšom duchu a najmä so zameraním na riešenia problémov ľudí a nie poslancov.
Mgr. Milan Chvíla- Hasič, urbanista a ekológ
V Bratislave vyštudoval manažment kultúry a kulturológiu, ako aj ekonómiu a ekonomiku obrany štátu. Už na vysokej škole sa zaujímal o urbanizmus a problematiku ochrany životného prostredia, predovšetkým v kontexte vnímania prírody v mestskom prostredí.
Už ako mladý človek mal potrebu zaujať postoj voči architektúre zo začiatku 90 – tych rokov. Chápal potrebu vnášať nové prvky v urbanizme a tiež ich spájanie so staršou, často aj tendenčnou architektúrou, pričom vo väčšine projektov, či už pri klasickej mestskej výstavbe v centrách alebo aj na sídliskách, mu chýbala snaha a ochota riešiť záujmy obyvateľov miest, ich nárok na kultivované, prírodu rešpektujúce a funkčné prostredie pre život, oddych či športovanie.
Býva s rodinou na sídlisku Solinky už vyše 25 rokov. Ako odborník pôsobí aj v komisii životného prostredia mesta Žilina.
Objednávateľ: Martin Kapitulík, Žilina
Dodávateľ: Kreativ gang s.r.o., Hlboká cesta 42, Žilina, IČO: 46340483
