Ivan Gašpar má vyštudovanú ekonomiku a prevádzku v leteckej doprave a zároveň je pilotom, ktorý sa pracovne niekoľko rokov venoval eurofondom. Aktuálne pôsobí ako námestník vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Má dva a pol ročné dvojičky, takže aj doma má o zábavu postarané. Ako poslanec chce venovať najmä rozvojovým projektom a osobne aj rozvoju Žilinského letiska. „Spádová oblasť je tu až 1,2 milióna ľudí a ja to vidím ako premrhaný potenciál,“ hovorí Ivan Gašpar.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať za poslanca mestského zastupiteľstva?
Keďže som sa v minulosti dlhodobo profesionálne venoval eurofondom a poradenstvu v tejto oblasti, tak vidím, že to nefunguje dobre. Inak povedané, nefunguje to prakticky vôbec. Malé obce, či dokonca podnikatelia ani netušia, ako eurofondy fungujú a ako prospešne sa pre rozvoj miest a obcí dajú využiť. Ďalej ma hnevá neochota na úradoch. Človek musí až prosíkať, aby dostal odpoveď. Mám aj nejaké aktivity v Mníchove a tam je ten prístup k občanovi úplne iný. Ani tam úradníci vo verejnej správe nezarábajú milióny, ale ako občan, či podnikateľ, vždy vybavíte všetko, čo potrebujete. Ale najdôležitejšie pre mňa je rozvoj Žilinského letiska.
To však nepatrí mestu.
Nie, ale mesto je pre letisko kľúčový partner. Práve Žilina musí prichádzať s iniciatívou a nie čakať na zázrak, alebo kým ministerstvo dopravy letisko zavrie. Žilina letisko určite potrebuje. V tejto oblasti sme úplne zaspali. Každý kraj má väčšie letisko, len Žilina nie. A to je veľká chyba. V pláne rozvoja sa počíta aj so skladovacími priestormi, veď tu máme obrovské firmy v blízkom okolí. Taký Volkswagen v Martine lieta z Popradu. Zo žilinského letiska by to mali lepšie. Len je tu problém s krátkou dráhou, ktorá by sa mala predĺžiť. Tak, aby tu mohli pristávať aspoň stredne veľké lietadlá. Táto investícia by rozhodne pomohla rozvoju obchodu, ale aj cestovnému ruchu. Veď je nemysliteľné, aby obyvatelia kraja museli chodiť na charterové lety do Bratislavy, Popradu, alebo na Sliač, keď môžu odlietať zo Žiliny. Spádová oblasť pre letisko je až 1,2 milióna ľudí, čo je obrovské číslo a znamená premrhaný potenciál.
Čo treba, aby letisko ožilo?
V prvom rade, žilinské letisko by už možno dávno stratilo vežu a tým aj štatút medzinárodného letiska, keby na ministerstve dopravy nezasiahol Martin Kapitulík, ktorý ešte ako poradca ministra dopravy situáciu zachránil. Ak by sa mu to vtedy nepodarilo, dnes by sme sa už o rozvoji letiska bavili asi zbytočne. Aby sa ďalej mohlo rozvíjať, musíme vyriešiť problém krátkej dráhy. Potrebovala by predĺžiť na 2,5 kilometra, aby tu vedeli pristávať stredne veľké lietadlá. Samozrejme, pravidelná linka by letisku mimoriadne pomohla.
Mesto by sa malo na letisku viac angažovať?
Samozrejme. Mestu by sa to vrátilo. Či už sa bavíme o obchodných cestujúcich, preprave tovarov, alebo o spomínanej pravidelnej leteckej linke. Letecké spoločnosti by mali záujem tu lietať, ale technicky nemôžu. Predĺženie dráhy je síce veľká investícia, ale verím, že návratnosť by bola veľmi rýchla. Mesto by malo tlačiť spolu so Žilinským samosprávnym krajom na ministerstvo dopravy, aby sa predĺženie dráhy realizovalo a tým by začal aj ďalší významný rozvoj letiska a jeho služieb.
Mnoho chlapcov sníva o tom byť pilotom a vy ste sa toho vzdali dobrovoľne? Čo sa stalo? Manželka zakázala?
Nie, nie (smiech). Ešte počas školy som bol na stáži v ČSA a vtedy som si uvedomil, že aj napriek mimoriadnej náročnosti a zodpovednosti pilota je to v konečnom dôsledku veľmi stereotypná práca. Najmä na pravidelných linkách. Aspoň teda pre mňa. Každý deň v princípe robíte to isté, každú deň prechádzate tie isté postupy, checklisty, procedúry. A toto nie je pre mňa. Niekoho to baví a je v tom špička, ale ja sa radšej sa venujem niečomu kreatívnejšiemu a pestrejšiemu. Preto som išiel po Žilinskej univerzite na manažment a zahraničný obchod, kde som si odskočil do škôl aj do USA a Austrálie. Následne som sa začal venovať podnikaniu.
Vrátime sa ešte k eurofondom. Čo sa teda dá s nimi robiť na úrovni mesta?
Vedenie krajského mesta v spojení s ostatnými primátormi by mohli apelovať na zmeny v nastavení eurofondov. Veď si zoberte, že na roky 2014 až 2020 je pre Slovensko vyčlenených 13 miliárd eur a v polovici roka 2018, teda po štyri a pol roku zo siedmych máme vyčerpaných asi desať percent a maximálne 30 percent je zazmluvnených. Za dva roky, čo spravia? Nemajú šancu vyčerpať 70 percent eurofondov, čo je viac ako deväť miliárd eur. Nestihnú to. Obrovské peniaze opäť prepadnú. Sú to premrhané šance na rozvoj.
To je škoda, nie?
Rozhodne. A práve Žilina musí byť silná aj pri eurofondoch a tlačiť kompetentných, aby tento systém zmenili. Mne to prekáža a aj preto som sa rozhodol kandidovať za poslanca, aby som mohol prispieť svojimi skúsenosťami v tejto oblasti. Ale rád mestu pomôžem aj v oblasti dopravy, keďže mám vyštudovanú leteckú fakultu a spolupracujem so Žilinskou univerzitou. Naštartovalo ma aj to, že mnohí poslanci tam sedia možno aj 16 rokov a nemám pocit, že by niečo pre mesto urobili. Bodaj by som sa mýlil, ale pochybujem. Takí ľudia tam jednoducho nemajú čo robiť. A aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol kandidovať
Ing. Ivan Gašpar- projektový manažér a odborník v leteckej doprave
Vyštudoval Žilinskú univerzitu, Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, leteckú katedru. V rámci ďalšieho vzdelávania absolvoval štúdium na Paneurópskej vysokej škole na Fakulte ekonomiky a manažment na Austrálskom Inštitúte jazykov a manažmentu v Sydney.
Od skončenia štúdia pracoval ako profesionálny manažér najmä v oblasti projektového riadenia, riadenia stavebných činností, kontroly rozpočtov a realizácie stavieb a manažérskej činnosti. Aktuálne pôsobí ako námestník vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Je ženatý a spolu s manželkou majú dvojročné dvojičky Adama a Davida.
Napriek tomu, že sa naplno venuje práci, zostáva verný aj svojej vášni, ktorou je lietanie. Aj z tohto dôvodu bol súčasťou manažérskeho tímu, ktorému sa na žilinskom letisku pred niekoľkými rokmi podarilo zrealizovať leteckú linku Žilina – Praha, ktorá bola po čase zrušená, čo považuje za chybu pre ďalší strategický rozvoj Žiliny a jej okolia.
Objednávateľ: Martin Kapitulík, Žilina
Dodávateľ: Kreativ gang s.r.o., Hlboká cesta 42, Žilina, IČO: 46340483
