Hoci prvý tím MŠK Žilina sa do tohtoročnej edície Ligy majstrov neprebojoval, atmosféru prestížnej súťaže fanúšikovia pod Dubňom predsa len okúsia. Postarali sa o to hráči z výberu U19, ktorí sa v uplynulej sezóne stali slovenskými majstrami. V dvojzápase prvého kola (3. 10. doma, 24. 10. vonku) budú čeliť tímu Montpellier HSC. Do súboja s francúzskym majstrom ich ako tréner povedie bývalý slovenský reprezentant MICHAL HANEK.
Keď sa seniorský tím zo Slovenska prebojuje do európskej súťaže, je okolo toho veľký humbuk. Vy sa však zatiaľ pripravujete akosi v tichosti...
– Keďže ide o mládežnícku kategóriu, nie je to ešte až tak spopularizované. Mládežnícka Liga majstrov stavia najmä na fair-play, na športového ducha. Robia sa rôzne akcie ako spoločná večera po zápase či povinné podávanie rúk.
Určite to však má význam pre klub, je to prestíž. Zo športovej stránky to vnímame ako príležitosť. Chalani si uvedomujú, že Ligu majstrov možno nikdy hrať nebudú. A toto je pre nich niečo veľké, vrchol ich mládežníckej kariéry. Všetci sa tešíme, hráči i tréneri. Postupne sa na to pripravujeme, zatiaľ však nijako výrazne. Na súpisku sme museli uviesť až 40 hráčov a toľko futbalistov, samozrejme, netrénuje spolu. Niektorí chalani trénujú s áčkom, iní sú v béčku či v U19. Tesne pred zápasom bude príprava zase iná.
Budete pripravovať hráčov mentálne?
– Liga majstrov je sama o sebe motiváciou. Na takéto duely chalanov nemusím špeciálne motivovať. Sám mám hráčsku skúsenosť, že na zápasy na svetovej či reprezentačnej úrovni netreba extra motiváciu. Po mentálnej stránke budeme hráčov pripravovať skôr na koncentráciu, na detaily, ktoré môžu takéto stretnutia rozhodnúť.
Ako je to s hráčmi z A-tímu? Máte dohodu s trénerom Jaroslavom Kentošom, že odohrajú tieto duely?
– Do mládežníckej Ligy majstrov patria ešte aj hráči staršieho ročníka, ktorí síce už vyšli z dorasteneckého veku, ale piati z nich ešte môžu hrať. Je v záujme klubu, aby Ligu majstrov hrali najlepší hráči. Tí, čo sú v áčku, sú starší, skúsenejší, futbalovo trošku inde. Budeme sa snažiť využiť všetkých možných hráčov, ktorí spĺňajú vekové či iné podmienky.
O ktorých hráčov z áčka ide?
– Jedným zo starších hráčov je Robo Boženík. Ďalej sme vybrali brankára Sama Petráša, Mateja Moška, Adama Kopasa a Braňa Sluku. Sú tam aj chalani Enis Fazlagić a Benson Anang, ktorí sú vekom ešte dorastenci.
V prvom kole vás čaká francúzsky majster Montpellier HSC. Čo očakávate od tohto súpera?
– Tento tím som si prial asi najmenej. Tušil som, že keď je niekto francúzskym majstrom, tak v mládežníckej kategórii to bude naozaj kvalita. Máme nejaké informácie, musíme počítať s tým, že súper bude veľmi dobre fyzicky i futbalovo zdatný. Čo sa týka možných súperov, ktorých sme mohli dostať z nášho koša, Montpellier je podľa mňa najťažší. Berieme to však ako fakt, je to pre nás výzva a tešíme sa na to.
V roku 2015 ste začínali v MŠK Žilina pri výberoch do 14 a do 16 rokov. Veľa hráčov teda pravdepodobne poznáte už dlhšie.
– Dá sa povedať, že všetkých ich dobre poznám. S ročníkom 2000, ktorý teraz končí v mládežníckej kategórii, som ako tréner začínal. Potom som rok pôsobil pri ročníku 1999 a nakoniec som prešiel k ročníku 2001, s ktorým som už tretí rok. Okrem Bensona Ananga či Enisa Fazlagića teda všetkých mladých hráčov dobre poznám. Sledujem však aj ich herný prejav a viem, čo od nich môžem očakávať.
V prvom rade však musím poďakovať všetkým trénerom, ktorí chalanov počas uplynulých rokov viedli. Ja síce povediem tím v Lige majstrov, ale ich zásluhou ju hráči vybojovali. Veľký podiel na tom majú najmä tréneri majstrovskej devätnástky z predošlej sezóny.
V minulej sezóne ste obliekali dres štvrtoligového tímu TJ Družstevník Belá-Dulice. Neprehovárali vás aj pred touto sezónou?
– Ale áno, dokonca ešte stále ma niektoré kluby lámu. Ale už som si musel určiť priority. Rodina trošku trpela, keď som aj to málo času, ktorý mám, strávil pri futbale. Rozhodol som sa takto a neľutujem. Mám viac času na rodinu a môj život už nie je taký hektický. Predtým, keď som mal voľno, išiel som v nedeľu hrať za Belú a skoro celý deň som bol preč. Teraz sa snažím trošku viac tráviť čas s rodinou.
Bývate v Turci. Každý deň teda absolvujete trasu popod Strečno?
– Áno a je to hrozné. Už štvrtý rok chodím do Žiliny a vnímam, že tých áut je stále viac a viac. Preto sa snažím využívať vlak, nastúpim vo Vrútkach a za chvíľu som v Žiline na stanici. Je to super, cez prázdniny som skoro každý deň chodil vlakom. Cez školský rok však máme veľmi skoro ráno športovú prípravu a neskoro končíme tréning, takže mi nevyhovujú spoje. Teraz teda viac využívam auto.
VIZITKA MICHALA HANEKA
Michal Hanek (38) je rodákom z Trenčína. Do sveta veľkého futbalu vykročil z Dubnice, obliekal dres moskovského Dinama, pražskej Sparty, poľskej Polonie Bytom či bratislavského Slovana, ktorý v sezóne 2008/2009 doviedol ako kapitán k majstrovskému titulu.Je ženatý, má dve deti. Naposledy pôsobil vo štvrtej lige Sever ako hráč mužstva Belá-Dulice. V aktuálnej sezóne je trénerom výberu MŠK Žilina U19. Súčasťou trénerského tímu MŠK sa stal v roku 2015.
Máte za sebou bohatú športovú kariéru, hrali ste v Českej republike, v Poľsku, v Maďarsku či v Rusku. Na ktoré obdobie najradšej spomínate?
– Najkrajšie obdobie som zažil asi v Slovane. Stali sme sa majstrami, v prvom rade sme však boli vynikajúci kolektív a mali sme z futbalu radosť. Nebolo to iba o výsledkoch na ihrisku, ale aj o partii v šatni, o zábave. Chodili sme spolu na večere, posedieť si, stretávali sme sa cez víkendy na grilovačkách, rozprávali sme sa. A to sa potom prenieslo aj na trávnik.
Svoju kariéru by som rozdelil na dve časti. V jednej by boli pôsobiská, kde som si futbal užíval a v druhej tie, kde som zbieral skúsenosti. Také angažmány mi potom pomohli do budúcna a verím, že to, čo som sa naučil, ešte využijem.
Aké bolo Rusko?
– Keď som tam prišiel, nevedel som jazyk. Tri roky som sa tam s ťažkosťami pretĺkal. Jazyk som sa síce pomerne rýchlo naučil, ale bola tam iná mentalita, kultúra či tréningové podmienky. Často som bol sám zavretý na báze.
