ŽILINA. Nedávno odznel v parlamente návrh, ktorý hovorí aj o tom, že by mali byť obedy pre deti na základných školách zadarmo. Tí, ktorí s návrhom nesúhlasia, ako hlavný argument dávajú to, že mnohé školy nemajú školské jedálne. V Žiline by tento problém nemal nastať. „Všetky základné školy a materské školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta majú svoje školské jedálne, prípadne výdajné školské jedálne, do ktorých sa dováža strava, pripravovaná v našich školských jedálňach,“ povedala Barbora Zigová, hovorkyňa mesta.
Museli by zamestnať viac ľudí
Finančné prostriedky by v prípade zavedenia návrhu ušetril rodič, nie mesto. „Už teraz však vieme povedať, že v prípade, ak sa bude v školách stravovať sto percent detí, pre mesto to bude znamenať navýšenie finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku školských jedální. Budeme musieť prijať viac zamestnancov jedální,“ povedala. Na stravovanie detí mesto priamo neprispieva. Financovanie stravovania je cez podielové dane vypočítané na potencionálneho stravníka v základnej škole.
Rodič dopláca
celodenná strava pre dieťa v materskej škole: 1,29 eur, žiak základnej školy – ročníky 1. – 4.: 1,11 eur, ročníky 5. – 9.: 1,19 eur, diétne stravovanie: dieťa v materskej škole (obed): 1,01 eur, žiak základnej školy ročník 1. – 4.: 1,49 eur, ročník 5. – 9.: 1,56 eur.
„Školská jedáleň poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca. Ostatné náklady (mzdy zamestnancov, bežné a investičné výdavky) sú hradené z rozpočtu mesta a každá škola ich má zúčtované v účtovnej závierke za príslušný kalendárny rok,“ priblížila. Školské jedálne pripravujú a poskytujú jedlá a nápoje pre stravníkov podľa odporúčaných výživových dávok.
Zmeny v stravovaní
„Vedúce školských jedální v ostatných rokoch do jedálnych lístkov zaraďujú nové receptúry, v ktorých sa napríklad bežné cestoviny nahrádzajú kvalitnejšími semolinovými, na zahusťovanie polievok a omáčok sa nepoužíva pšeničná múka, ale napríklad strukovinové druhy múk, u dodávateľov sa kupujú kvalitnejšie druhy rýb a podobne,“ doplnila.

V školských bufetoch sa zredukoval sortiment, vylúčili sa výrobky s vysokým obsahom cukru. V rámci Žiliny sa už niekoľko rokov pripravuje bezlepková diéta v školských jedálňach pri Základnej škole na Martinskej ulici.
„Z kapacitných dôvodov však už nie je možné navyšovať počty pripravovaných obedov (dnešná kapacita je 50 obedov), preto sa pre deti z materskej školy využíva možnosť individuálneho donášania stravy zákonnými zástupcami.“
Príspevok na potencionálneho stravníka – žiaka základnej školy upravuje nariadenie, ktoré sa každoročne mení. S nespokojnosťou stravy sa obvykle stretávajú v súvislosti s otázkou „nedosolenia“, respektíve nedochutenia stravy.
Je aj nespokojnosť
„Tu je však potrebné podotknúť, že v tomto prípade zohrávajú veľkú úlohu stravovacie návyky v rodinnom prostredí, kde veľká väčšina domácností je zvyknutá na výraznejšiu, slanšiu chuť.“ Ďalej je to aj pri zavádzaní nových receptúr, kedy stravníci ešte nie sú zvyknutí na nové chute. „V prípade, že sa však nová receptúra zavádza, skúsenosti zo školských jedální sa navzájom vymieňajú. Stretávame sa aj s požiadavkou zákonných zástupcov, aby ich deťom bolo v materských školách na desiatu a olovranty podávané suché pečivo, prípadne len natreté maslom, čo však z hľadiska pestrosti a vyváženosti stravy nemôžeme v školských jedálňach akceptovať,“ myslí si hovorkyňa.
Školských jedální v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta pri základných školách a základných školách s materskými školami je 13. Školských jedální pri materských školách je 16 a výdajných školských jedální 10. Momentálne nie sú aktuálne údaje o počte stravníkov, nakoľko žiaci sa ešte stále prihlasujú a konkrétne čísla budú vedúce jedální poskytovať až po 30. septembri. „Dá sa však konštatovať, že stravovanosť žiakov od školského roka 2012/2013 postupne narastala a v minulom školskom roku bola na úrovni približne 80,85 percent,“ dodala.