Marián Oršula: Postarám sa o rozvoj prímestských častí

Vyštudovaný priemyselný inžinier Marian Oršula dlhé roky podniká s výpočtovou technikou a softvérom. Pre dobrý spánok radšej so štátom neobchoduje.

„Cítil by som sa horšie,“ hovorí. Jeho záľubou sú dáta a práca s nimi a Žilinu má zmapovanú do detailu. Najviac ho hnevá, ak ľudia rezignujú, keď niečo nefunguje a nežiadajú nápravu.

„Mnohí poslanci stratili zmysel, prečo tam sú a mali by radšej skončiť,“ hovorí Oršula s tým, že prímestské časti Žiliny sú v akomsi zabudnutí a investuje sa do nich nespravodlivo málo.

Pracujete v IT oblasti. To je večný problém Slovenska. Obchodujete so štátom?
Nie. Riešime skôr služby a dodávky IKT pre menšie firmy. Do štátnych tendrov sa nehrnieme. Iba raz ma pred rokmi nahovoril jeden známy na dodávku pre jeden zo súdov. Táto skúsenosť mi stačila a povedal som si, že už radšej nie. Nie je to pre mňa.

Prečo?
Bolo by mi oveľa horšie a nesmial by som sa toľko ako teraz.

Až tak? Veď IT dodávatelia pre štát sú práve tí vysmiati.
Ale iba tí s konexiami úplne hore. Všetkým ostatným subdodávateľom zostáva iba zlý pocit. Jednoducho, IT biznis so štátom mi nestojí za to. Chcem mať zo svojej práce dobrý pocit.

Takže v IT biznise zarobia iba vyvolení?
Ukazuje sa, že často sú veľké IT firmy pracujúce pre štát iba umelo vytvorené. V živote som sa na obchodnom rokovaní nestretol s Jánom Počiatkom, alebo Jozefom Brhelom a potom sa zrazu dočítam, že vraj vlastnia jedny z najväčších IT firiem na Slovensku. Takže to nie je o tom, že by sa venovali tejto oblasti a pracovali. Keď vidím, ako sa to vyvíja v celej spoločnosti, tak je čas niečo zmeniť. Do IT oblasti štát nalial obrovské peniaze a výsledok je mizerný. Ale veľkou prekážkou elektronizácie sú aj samotní ľudia a ich prístup.

Ako to?
Prednedávnom som bol napríklad v klientskom centre a potreboval som nové značky pre auto. Prišiel som za pani za okienkom, že idem prehlásiť auto a ona na mňa, že kde máte doklady, tu si vyplňte žiadosť. Ja na ňu, že som to vyplnil elektronicky. Ona na mňa, že čo som to spravil. No nič som nespravil. Zaplatili sme za to jednu miliardu eur a tak očakávam, že by to malo fungovať. A ona zase, že si vyplňte žiadosť. A ja že nič vypĺňať nebudem, lebo už som to urobil elektronicky. Potom ma poslali za policajtom, aby skontroloval VIN číslo a on na mňa, že kde mám žiadosť. A ja zase dokola, že už je v systéme. Krútil hlavou, ale dal pečiatku na technický preukaz a mohol som sa vrátiť k okienku, kde pani zase odo mňa chcela niečo vypisovať. Dávame jednu miliardu na elektronizáciu, ale ľudia s tým nevedia pracovať. Podobné je to aj na mestskom úrade, čo sa týka výberu daní, dopravný inšpektorát, alebo aj stavebný úrad. Všade to isté. Ja im aj rozumiem, lebo tí ľudia pochopili, že ak začne fungovať elektronizácia služieb, tak polovica ľudí bude musieť robiť niečo iné, alebo ich prepustia. Aj tá pani si uvedomila, že ak si dokážem z domu odhlásiť auto a ona len ťukne do počítača a vypľuje jej to hotový technický preukaz, tak potom tam bude raz zbytočná.

Takže elektronické služby fungujú?
Fungujú. Človek sa s tým musí natrápiť, ale v princípe funguje. Hlavná nechuť je zo strany úradníkov.

Toto je jeden z dôvodov prečo ste sa rozhodli kandidovať do mestského zastupiteľstva?
Áno aj. Problém je, že ľudia si nepýtajú to, čo im za ich dane patrí. Kamarát mi vraví, že on sa síce pokúšal niečo vybaviť elektronicky, ale potom sa na to vykašľal, lebo to bolo komplikované. Ja ho chápem, ale na druhej strane, ak to nebudeme používať a využívať služby štátu, ktoré si platíme, tak nikdy nebudú fungovať ako majú. Ľudia akoby rezignovali, že za niečo zaplatili miliardu, ono to nefunguje a iba myknú plecom. Takto to nemôže fungovať. V Žiline je množstvo problémov, ktoré sa neriešia, lebo ľudia iba mykajú plecom.

Čo napríklad?
Taká doprava. Pri akomkoľvek probléme dostanem univerzálnu odpoveď – keď sa dostavia tunel Višňové, tak všetko bude v poriadku. No nebude. Áno, bude trochu menej áut na Kragujevskej, či Ľavobrežnej, ale množstvo problémov zostane. Pýtam sa na meste, kedy sa bude dať parkovať tam a tam… Odpoveď?

Keď sa dostavia tunel Višňové?!
Presne. Tunel podľa súčasného vedenia mesta vyrieši každý problém. Zoberme si príklad kontajnerového prekladiska na Bratislavskej. Súčasný primátor nechal strhnúť domy pre údajne narušenú statiku. V poriadku. Ale hneď sa tam rozrástlo prekladisko kontajnerov - logistický park bez adekvátneho napojenia na cesty. Kamióny vychádzajú na Kragujevskú, kde sú namontované iba atrapy semaforov. Kamióny tam snažia odbočiť a pritom zablokujú celú cestu a škrípu brzdy. A ľudia iba mykajú plecom. Kto to povolil preboha? Kto prebral nefungujúce semafory? Keď zostanem na tej istej ulici. Mesto povolilo na Priemyselnej ulici vybudovanie veľkého závodu. A teraz sa tie kamióny chcú dostať na hlavnú, buď do Bratislavy, alebo smerom na sever. Na Bratislavu nemajú šancu pre hustú premávku. Kto a kde podpísal nejakú dopravnú štúdiu, aký to bude mať vplyv na premávku? Ja som priemyselný inžinier a viem spočítať, koľko tam bude kamiónov. Teraz je tam každých 15 minút jeden kamión. Ak nabehnú na plnú výrobu, tak tam bude jeden kamión každé dve až tri minúty. Ak sa nič nespraví, tak o chvíľu budú stáť kamióny v rade za sebou od križovatky s Kragujevskou až po bránu závodu.

A viete, kto to podpísal?
Zisťoval som to a našiel. Podpísané je tam Mesto Žilina. Žiadne meno. Nič. Prečo sa pod to nepodpísal reálny človek? Ja sa pod svoju prácu podpisujem. A to nehovorím o tom, že v tej oblasti mal byť iba ľahký priemysel a nik nerieši, že tú cestu tie kamióny ničia. Aj na to som sa pýtal a dostal som odpoveď, že keď bude tunel Višňové… a ako sa dostanú kamióny zo závodu na diaľnicu? To sa budú teleportovať? Hnevá má, že tu neexistuje zodpovednosť za rozhodnutia. Ja keď niečo pokazím, tak mi klient nezaplatí faktúru. Keď niečo pokazí úradník na meste, no skúste nezaplatiť dane.

Na čo by ste sa chceli zamerať v mestskom zastupiteľstve?
Vychádza to aj z toho, že z akého obvodu poslanec prichádza. Ja bývam v Budatíne a ten volebný obvod je mimoriadne nesúrodý. Patrí tam Budatín, Brodno, Vranie, Považský Chlmec, Zádubnie, Zástranie a teraz tam ešte pridali aj Mojšovú Lúčku a Strážov. Absolútne nelogický obvod. Na meste to obhajovali tým, aby sa jednotlivé obvody vyrovnali počtom obyvateľov. No mne to nevychádza. Oni zobrali menšiemu obvodu prímestské časti a pridali ich do väčšieho obvodu. Takže rozdiel v počte obyvateľov sa ešte zväčšil. Navyše si zoberte, že sú tam mestské časti smerom na Bratislavu, na Martin, na Bytču aj na Kysucu. To nedáva logiku. Navyše tvrdili, že obvod musí mať aspoň 2500 voličov na jedného poslanca a preto sú z našej osmičky obvodu traja poslanci. A čo sa stalo v menšom obvode, kde mali tiež troch poslancov? Majú 5000 voličov, ale traja poslanci zostali. Takže nie je pravda, čo hovorili. Alebo nepoznajú násobilku.

Prečo to podľa vás spravili?
Neviem prečo, ale z čísiel, čo som vytiahol mi vychádza, že sa chceli zbaviť okrajových častí. A na tie mesto ako také dlhodobo kašle. A aj zodpovední poslanci. Jeden z mála, ktorý sa proti tomuto nezmyslu postavil a zastal sa tak prímestských častí, bol Martin Kapitulík.

Prečo si myslíte, že sa chceli niektorí poslanci zbaviť okrajových častí?
Dal som si tú námahu a pozeral som si zápisy zo stretnutí s občanmi. A práve v tých okrajových oblastiach sa stretnutia s poslancami buď neuskutočnili vôbec, alebo neprišli ľudia, alebo boli veľmi dávno. Takže mi z toho vychádza, že „zodpovední“ poslanci sa tam nehrnuli a prišlo im vhod, ak tieto mestské časti presunuli inam. Strážov a Mojšová Lúčka sú problémové oblasti. V Strážove im nasľubovali, že niečo spravia s dopravou a nič z toho. V Lúčke im pri sťahovaní kvôli priehrade sľúbili komplet občiansku vybavenosť, ale doteraz sa to neudialo. Mesto s tým za všetky tie roky nič neurobilo. A ľudia to vidia. Preto sa tam „zaslúžilým poslancom“ nechce kandidovať, lebo nič pre občanov neurobili a vedia, že by ich tam ľudia nevolili. Navyše sa vo všetkých týchto okrajových oblastí investuje pomerne menej peňazí, ako do iných častí.

Tak býva tam menej ľudí, tak zrejme preto?
Ale to zase nevychádza. Ak si pozrieme pomer počtu obyvateľov, tak investície sú rádovo oveľa nižšie. Inak povedané, mesto v prímestských častiach investuje oveľa menej peňazí na jedného obyvateľa ako v iných častiach Žiliny. Vo viacerých mestských častiach stále chýba základná občianska vybavenosť. Príde mi to nespravodlivé, a to by som rád zmenil. Doteraz ako jediný prišiel so zmysluplným riešením, ako to riešiť, Martin Kapitulík. V programe Silnej Žiliny navrhuje zriadiť fond na podporu prímestských častí určený práve na priame investície do rozvoja prímestských častí.

Ako to funguje dnes?
Nefunguje to skoro vôbec, na čo obyvatelia prímestských častí doplácajú. Lebo teraz poslanci skôr schvaľujú investície tam, kde je viac voličov. Je pre nich výhodnejšie opraviť chodníky v obvode kde je 12 tisíc ľudí ako v prímestskej časti, kde ich je do tisíc. Aj to je dôvod, prečo som sa rozhodol kandidovať, lebo viacerí poslanci zabudli, na čo tam sú. A sú tam desiatky rokov. Dokedy, pýtam sa, tam budú opakovane niekoľko volebných období sedieť tí istí ľudia, ktorí neprichádzajú zo žiadnou zmysluplnou iniciatívou, žiadnou ochotou a snahou posunúť naše mesto dopredu? Žiadnou zodpovednosťou voči mestu a jeho občanom. Vždy pred voľbami majú títo „zaslúžilí“ poslanci množstvo riešení a sľubov, ale štyri roky tam potom riešia len výšku poslaneckých odmien alebo nejaký rokovací poriadok. To rieši problémy mesta a jeho občanov? To rieši našu budúcnosť? Som presvedčený, že Žilina v tomto smere potrebuje zásadnú zmenu, ak nechceme, aby naše mesto stagnovalo ďalšie štyri roky. Z tohto dôvodu podporujem Martina Kapitulíka. Nebojí sa výziev, nebojí sa zodpovednosti. Hľadá a prináša riešenia. Nemá problém inšpirovať sa tým, čo sa inde osvedčilo a čo dobre funguje a následne to presadzovať „doma“. Obklopuje sa odborníkmi a nemá problém komunikovať s ľuďmi, aby dobre poznal skutočné problémy, ktoré ich trápia. Pochádza z Brodna a vie, čo trápi ľudí v prímestských častiach. Je to výrazná a silná osobnosť. Žilina potrebuje na všetky zmeny silného primátora, ktorý nebude len rozprávať, ale za jeho slovami budú aj skutky. A to Martin Kapitulík preukázal už počas pôsobenia na poslaneckom mieste.

Ako vníma Vašu kandidatúru Vaše okolie?
Kamaráti sa ma pýtajú, či som sa zbláznil, keď idem do politiky. Ale ja nejdem do politiky. Ja len chcem zmeniť veci v Žiline k lepšiemu, aby som sa nebál večer pustiť decká von. Ďalším takým príkladom je fungovanie mestskej polície...

Čo sa vám nepáči?
Na stretnutí s mestskou políciou v Budatíne sa sťažovali občania, že sú tam drogovo závislí ľudia a nechávajú tam kade tade striekačky. Tak som sa pýtal mestskej polície, koľko riešili drogových deliktov, keď teda ako vravia, pravidelne každé dve hodiny hliadkujú aj v Budatíne. Oni, že na toto nemajú kompetenciu a keď niečo zistia, tak posúvajú takýto podnet štátnej polícii. Tak som sa pýtal ďalej, koľko takých podnetov dali. A oni, že takúto štatistiku nevedú. Tak potom na čo sú? Aby vyberali pokuty za parkovanie? Lebo tak to podľa čísiel vyzerá.

A zase sme pri číslach?
Áno, mám ich rád (smiech). Pozeral som si štatistiku mestskej polície za rok 2016, lebo za rok 2017 sa im doteraz nepodarilo spracovať. Podľa nej riešili viac ako 12 000 dopravných priestupkov, rozumej parkovanie a papuče, tisíc priestupkov proti verejnému poriadku a 116 mladistvých, čo popíjali. Ešte aj ich vlastné čísla ich usvedčujú, že sa venujú najmä parkovaniu a na ostatnú činnosť kašlú. Môjmu synovi sa minule stalo, že išiel po námestí a mal fľašu vína v ruke, lebo išiel na nejakú oslavu. Zrazu k nemu prišli s autom mestskí policajti. Ani nevystúpili z auta. Iba stiahli okienko a na syna, že či už má 18 rokov. Má. On to volá policajný McDrive. Je v poriadku, že mestský policajti toto kontrolujú, lebo rodič nedokáže deti ustrážiť každú minútu. Ale mali by riešiť aj podstatnejšie a dôležitejšie veci. A to by som chcel zmeniť. Nie robiť politiku, ale aby Žilina bola lepším mestom, kde veci fungujú.

Objednávateľ: Martin Kapitulík, Žilina
Dodávateľ: Kreativ gang s.r.o., Hlboká cesta 42, Žilina, IČO: 46340483