ŽILINA. Asi hodinu bojovala o život päťdesiatročná žena, ktorá sa ocitla takmer po hlavu zaborená v bahne na Mudroňovej ulici. Do rozmočenej bažiny, z ktorej sa nevedela vyslobodiť, spadla v podvečerných hodinách cestou do práce. Stalo sa to na mieste, kde chodia stovky ľudí, len tesne za hranicami širšieho centra Žiliny.
Primátor Žiliny sníva sen o bezplatnej doprave. Bude MHD zadarmo? Čítajte Volanie o pomoc pod estakádou začul muž, ktorý zalarmoval mestskú políciu. „Na operačné stredisko oznámil, že v priestore ulíc Cestárska, Mudroňova a Kragujevská počuje volanie o pomoc. Údajne v močarisku je uviaznutá žena, ktorú však nevidí.
Hliadka mestskej polície po príchode lokalizovala ženu, ktorá bola ponorená po hrudník v bahnisku, ostala jej voľná iba jedna ruka a hlava,“ opísali udalosti z konca augusta mestskí policajti.
Nehybnú ženu vyslobodili pomocou autolana a odovzdali do rúk lekárskym záchranárom. Žena bola v šoku a podchladená, ale z nečakanej situácie vyviazla napokon zdravá.
Hovorkyňa žilinskej fakultnej nemocnice Lenka Záteková potvrdila, že ženu vo večerných hodinách ošetrili na urgentnom príjme. „Pacientka absolvovala potrebné vyšetrenia, na základe čoho nebola nutná jej hospitalizácia, bola preto prepustená do domácej liečby.“
Nasiaknuté ako špongia
Nečakaný incident sa stal na mieste, kde sa stretáva ulica Pavla Mudroňa s Cestárskou ulicou. V tejto priemyselnej časti Žiliny je viacero výrobných a obchodných objektov. Svoju základňu tu má aj významný dodávateľ automobilky Kia Sangwoo Hightech alebo stavebná firma RBR.
Pracujú tu stovky ľudí, ktorí denne prechádzajú popri močarinách a zrejme doposiaľ nikto ani len netušil, že sú také hlboké a nebezpečné. Nachádzajú sa popri neudržiavanej a polorozpadnutej ceste, ktorú tu narýchlo postavili ešte v čase výstavby estakády.
Močariny napĺňa prameň. Ten vyviera pri predajni stavebnín a popri ceste tečie pod estakádu. Po asi sto päťdesiatich metroch sa spája s vodou z ďalšieho veľmi silného prameňa, ktorý vyviera z rúry pod jedným z mostov. Celé toto územie je aj v letných mesiacoch nasiaknuté vodou.
Hustá vegetácia popri ceste však ani nedáva tušiť, že v nej by mohlo číhať na ľudí nebezpečenstvo.
Močariny boli všade
Štefan Holička býva na konci Murgašovej ulici blízko železničnej trate do Rajca a toto územie pozná veľmi dobre. „Kým tu nestáli tieto budovy, boli tu samé močariny až po Rajčianku. Bol tu iba chodník. Chodieval som tu behávať na Hradisko,“ spomína Štefan, ktorý tu žije už päťdesiat rokov.
Ukazuje miesto, kde popod plot predajne zo stavebninami vyviera prameň. Voda potom prechádza popod cestu okolo ďalšieho plota, kde sa takmer stalo nešťastie. „Ten kúsok cesty, pod ktorým tečie voda, v zime ani nezamŕza,“ prekvapuje Štefan a nožnicami orezáva vegetáciu, aby tadiaľ mohol chodiť na prechádzky so psom.
Popri ceste razom pozbiera plastové fľaše. „Nehanbím sa za to. Hanbiť by sa mali tí, ktorí to tu nahádzali,“ obhajuje svoju iniciatívu Štefan Holička.
Prišiel o botasku
Rozsiahle územie pod estakádou je mimoriadne zanedbané a špinavé. Povyvážené kopy hliny, čierne skládky, plastové fľaše a torzá elektrospotrebičov. „Dnes je v zberných surovinách zatvorené, ale chystáme si tu meď na zajtra,“ povie jeden z dvojice mužov, ktorí si vezú na káričkách elektrospotrebiče nájdené niekde pri košoch. Ochotne ukazuje na ďalšie miesta pod estakádou, kde stojí voda a kde by sa močarina mohla vytvoriť. „Vyviera tu silný prameň, je tu stále veľa vody,“ upozorňuje muž, ktorý tvrdí, že pod mostom strávil aj časť svojho života.
