Utorok, 31. marec, 2020 | Meniny má Benjamín
KOMERČNÝ ČLÁNOK

Jaroslava Gažová: Žilina potrebuje moderné riešenia v odpadovom hospodárstve

„Ak chceme zmeniť mesto, v ktorom žijeme, musíme zmeniť aj prístup k riešeniu jeho problémov.“

Odborníčka na životné prostredie a odpadové hospodárstvo Jaroslava Gažová.Odborníčka na životné prostredie a odpadové hospodárstvo Jaroslava Gažová.

Jaroslava Gažová (55) je vyštudovaná inžinierka v oblasti životného prostredia a vášnivá hubárka. Odpadovému hospodárstvu sa venuje už 25 rokov a v tejto oblasti je aj súdnym znalcom. Hoci ide o oblasť, ktorej sa venujú takmer výhradne muži, ona sa v tomto prostredí cíti veľmi dobre. „Žilina potrebuje moderné riešenia aj v oblasti odpadov, aby bola lepším a čistejším miestom pre život. Len treba chcieť. Jednoduché riešenia už dávno existujú,“ hovorí Gažová. Pracovala ako odborníčka na okresnom úrade - odbore životného prostredia, neskôr sa presunula do súkromnej sféry a aktuálne ma vlastnú spoločnosť zameranú práve na odpadové hospodárstvo.

Článok pokračuje pod video reklamou

Práca s odpadmi obvykle ľuďom doslova nevonia. Čo vy na nej vidíte?

Ľudia sa veru čudujú, ale mňa to skutočné baví. Ja sa na odpad nepozerám ako na niečo zlé, ale ako na príležitosť. Odpad je materiál, z ktorého sa môžu vyrobiť nové veci. Len treba trochu chcieť. Uložiť odpad na skládku je jednoduché, ale neefektívne. Fascinuje ma ten proces ako sa dá, z niečoho zdanlivo nepoužiteľného, spraviť niečo nové. Preto ma táto práca baví.

Posunuli sme sa za tých 25 rokov?

Odpad nie je len ten domáci – komunálny. Veľkú väčšinu tvorí priemyselný odpad, ktorý produkujú firmy. A čo sa týka vývoja, tak je to taká sínusoida. Spočiatku firmy ani netušili, ako sa majú správať k odpadom, čo vyrábajú. Potom sa to zlepšilo, začali tomu venovať pozornosť nielen firmy, ale aj samospráva. No a teraz sme zase na ceste dolu. Ako súdny znalec riešim neoprávnené nakladanie s odpadmi a som zhrozená, že firmy na to doslova kašlú a snažia sa obchádzať zákon. Samozrejme, že keď potrebujete zneškodniť odpad, tak to nie je zadarmo. Možno si to prerátajú, že ich pokuta vyjde lacnejšie ako zneškodnenie odpadov v súlade so zákonom. A to ma neskutočne hnevá. Dopláca na to životné prostredie a tým pádom aj ľudia – my všetci.

Práve toto rozčarovanie vás naštartovalo ku kandidatúre na poslanca mestského zastupiteľstva?

U mňa to nebolo tak, že som sa ráno zobudila a povedala si, chcem byť poslanec. Jednoducho to vzniklo v rámci diskusie s kandidátom na primátora Martinom Kapitulíkom. Práve on mi vnukol myšlienku, že odborníkov ako som ja mestské zastupiteľstvo potrebuje. Už som mala chrobáka v hlave a nakoniec som si povedala, že aj ja chcem prispieť k tomu, aby bola Žilina lepšie a z môjho pohľadu čistejšie mesto.

Čo potrebuje Žilina v oblasti odpadov?

Jednoznačne efektívnejšie odpadové hospodárstvo.

Čo to znamená v praxi?

Lepší manažment. Keď sa pozrieme na tie preplnené kontajnery, tak je to hrôza. Šíri sa z nich zápach, lákajú často zvieratá. Napríklad, na Hájiku o tom vedia svoje. Riešením sú práve polopodzemné alebo podzemné veľkoobjemové nádoby, ktoré prakticky nie je možné preplniť, lebo dostatočne včas hlásia, že sú plné. Doterajšie stojiská sa potom dajú využiť na zeleň alebo parkovanie.

Mesto sa však namiesto toho rozhodlo, že oplotí doterajšie stojiská, čo na to hovoríte?

Vyriešia iba časť problému. Preplnené kontajnery zostanú, zápach zostane, iba budú za plotom. Aký to má zmysel, keď majú na stole lacnejšie a efektívnejšie riešenie?

Radnica argumentuje tým, že polopodzemné kontajnery zaberú viac miesta...

To nie je pravda. Tieto kontajnery majú kapacitu šiestich klasických kontajnerov, aké sú teraz na sídliskách. Väčšina objemu je schovaná pod zemou, teda nezaberajú miesto na povrchu. Áno, musí k nim byť lepší prístup, lebo sa vykladajú s hydraulickým ramenom, ale to je absolútna maličkosť. A prakticky žiaden problém. Preto nerozumiem, prečo sa radnica rozhodla, napriek už schválenému uzneseniu, ktoré veľmi dobre spracoval a predložil Martin Kapitulík, urobiť si veci po svojom a úplne nelogicky vyhodiť peniaze do vzduchu.

Polopodzemné kontajnery sú už bežné nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku. Aké majú s nimi mestá skúsenosti?

Všade, kde zaviedli tieto polopodzemné, resp. podzemné kontajnery, či už je to Bratislava, Trnava, alebo aj Teplička nad Váhom, či Čadca, tak miesto ušetrili a zlacnili odpadové hospodárstvo. Ide o moderné, efektívne a pekné riešenie nakladania s odpadom. Okrem toho, dajú sa takto vyriešiť aj problémy s neželanou zverou alebo premnoženými hlodavcami. V Trnave sa takto takmer úplne zbavili potkanov, na Hájiku a v ďalších dotknutých prímestských častiach sa vďaka tomuto riešeniu môžeme zbaviť diviakov.

Má zmysel triediť odpad?

Určite. Je nutné sa na to pozerať ako na materiál, ktorý sa dá znovu použiť. Boli by sme proti sebe, ak by sme to nevyužili. Ak použijeme odpad, tak šetríme prvotné suroviny. Či už je to ropa, železné rudy, stromy a podobne. Dôležité je to aj z pohľadu prírody. Bežný plast sa v prírode rozkladá najmenej sto rokov. Takže plastovú fľašu v lese by našli ešte naši pravnuci. Aj taká obyčajná cigareta. Ohorok z cigarety sa rozkladá až 15 rokov.

Koľko?

Áno. Dobre počujete – 15 rokov. Preto ma rozčuľujú ohorky po chodníkoch, hoci aj ja si sviatočne zapálim, ale nevyhadzujem ohorok na zem. Majme úctu voči sebe, voči prírode, ale aj k mestu, v ktorom žijeme. Sami sebe často znehodnocujeme a znečisťujeme svoj životný priestor.

Dá sa dosiahnuť stav, že keď ľudia budú triediť odpad a systém bude fungovať, tak nakoniec budú platiť menej za odvoz smetí?

Áno, dá sa to tak nastaviť. A veľmi jednoducho. Vrátim sa napríklad k moderným polopodzemným kontajnery, ktoré presadzuje Martin Kapitulík v programe Silná Žilina. Najbližšie ich majú v Tepličke nad Váhom. Sú to veľkoobjemové nádoby, ktoré navyše majú senzor, ktorý hlási, že kontajner je plný. Vozidlo k nemu teda nemusí chodiť tak často a tým sa znižujú náklady na prevádzku. Ďalej, ak budú ľudia dôsledne triediť napríklad plasty, kovy, či papier, tak spoločnosti za ten odpad platia, lebo ho vedia zhodnotiť. Takže áno. Náklady na odvoz komunálneho odpadu sa dajú znížiť dôsledným triedením, za čo dostanú ľudia nepriamo zaplatené efektívnejšou prevádzkou. Takto sa budú dať znížiť poplatky za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu.

Čím to je, že na Slovensku končí na skládkach až 65 percent odpadu a v susednom Rakúsku je to iba okolo 20 percent?

Je to o vnútornom nastavení, vyspelosti ľudí a uvedomelosti. Pre Rakúšanov je životné prostredie na prvom mieste. Navyše, separovaný zber tam bol zavedený oveľa skôr. Triedenie je pre nich dnes už úplná samozrejmosť. Chodíme lyžovať do Talianska a hneď po príchode vám dajú farebné vrecká na separovaný odpad. Je to aj o tom ekologickom podvedomí a samozrejme o vzdelávaní už od najútlejšieho veku. Už na základných školách, ktoré patria pod mesto, by malo byť takéto vzdelávanie samozrejmosťou. Potom, v dospelosti, sa z toho stáva automatický prístup. My sa separovať odpad a vážiť si životný priestor ešte stále len učíme.

Ako je vlastne najlepšie likvidovať odpad?

Najlepšie je odpad nevyrábať. Všetci však vieme, že sa to pri súčasných technológiách, ale aj životnom štýle a trochu aj pohodlnosti nedá na sto percent. Potom, najúčinnejšou metódou je triedenie a zhodnotenie odpadu. Teda to, že sa po vytriedení použije materiál znovu. Nakoniec zostane odpad, ktorý je prakticky nepoužiteľný. Vtedy je najefektívnejšia plazmová spaľovňa, ktorá z tohto odpadu vytvorí ešte aj energiu. Na Slovensku však takáto technológia nie je rozšírená. Naopak, u nás najviac skládkujeme. Je to síce najlacnejšie, ale zároveň najmenej efektívne a hlavne, najhoršie pre životné prostredie.

Čo posudzujete ako súdny znalec?

Zákon o odpadoch je prepojený s trestným zákonom. Preto ma oslovujú najmä policajné zložky, aby som vyhodnotila veľkosť škody. Ak je vyššia ako 266 eur, tak je to trestný čin. Takže musím prísť na miesto, určiť kategóriu odpadu, zistiť, kde sa dá najbližšie zneškodniť resp. zhodnotiť odpad v súlade so zákonom o odpadoch. Podľa vynaložených nákladov na odstránenie nelegálne uložených odpadov sa potom určí výška škody.

Máte veľa práce?

Bohužiaľ áno. Stále pribúda. Až 80 percent riešim výkopovú zeminu. Lebo aj to je odpad, čo ľudia buď ignorujú, alebo jednoducho nevedia. Či už sú to veľké firmy, alebo obyčajní ľudia. Vykopú základy a zeminu odvezú kamsi k potoku, lebo prečo by sa s tým trápili.

A čo majú s tou zeminou robiť?

Buď odviezť na skládku, čo niečo stojí, alebo teraz, najnovšie, zákon umožňuje využiť výkopovú zeminu na terénne úpravy. Zemina musí byť čistá a treba mať na to súhlas a povolenie, no nemusí sa tak vyvážať na skládku.

Človek, čo vyštudoval životné prostredie má asi pozitívny vzťah k prírode...

Samozrejme. Som vášnivá hubárka a vždy ma to nahnevá, keď vidím v lese sklenenú alebo plastovú fľašu.

A kam chodíte na huby, či je to tajomstvo?

Ale nie. Chodím na Lutiše, veľmi rada na Oravu a zbierame aj v okolí Terchovej.

A čo s hubami robíte?

Najčastejšie ich jem (smiech). Ak ich nezjeme, tak ich sušíme a niekedy aj rozdávame sušené. Na Vianoce máme vždy kapustnicu s vlastnými hubami. Zbieram najčastejšie dubáky, suchohríby a kuriatka.

Vy sa angažujete aj v pomoci deťom, že?

Desať rokov som členom občianskeho združenia Soroptimist International Žilina. Je to združenie žien, ktorých hlavným projektom je každoročný letný tábor pre deti zo sociálne slabších rodín. V tábore je tridsať detí, ktoré nemajú toľko šťastia a doma nemajú možno ani pravidelnú stravu. V tábore pre nich zabezpečujeme všetko. Bohatý program, či malé darčeky. Mnohokrát sa stalo, že deti prišli do tábora v jednom tričku v krátkom rukáve a potom sa náhle ochladilo, tak sme im utekali kupovať veci na oblečenie.

Veľmi ma to napĺňa. A vidím v tom zmysel. Je to fascinujúce, keď vidíte tie deti s rozžiarenými očami ako vám vravia, že to bol najlepší týždeň v ich živote. Rozdávať radosť musí napĺňať každého. O to viac ak ide o deti.

Objednávateľ: Martin Kapitulík, Žilina.
Dodávateľ: Kreativ gang s.r.o., Hlboká cesta 42, Žilina, IČO: 46340483

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zarábať na poklese trhov nie je zložité. Čo treba robiť?
  2. Aj u vás doma môžete dýchať 3x čistejší a zdravší vzduch
  3. Upracte si v právnych záležitostiach, advokáti poradia zadarmo
  4. 5 rád, ako si ochrániť úspory, keď padajú trhy
  5. Čistili koberce, pestovali uhorky. Prerazili až s tekvicami
  6. Bude dobre!
  7. Safari v Afrike: Vidieť divé zvieratá je ohromný zážitok
  8. "Škoda riskovať!"
  9. Fixné výnosy do 8 % p.a. v závetrí mimo otriasajúcej sa burzy
  10. Z opustenej priemyselnej zóny je dnes živá časť mesta
  1. 5 rád, ako si ochrániť úspory, keď padajú trhy
  2. Čistili koberce, pestovali uhorky. Prerazili až s tekvicami
  3. Bude dobre!
  4. V pôrodnici v Šaci sa rodí stále viac detí
  5. Chic, fully-equipped offices in prime Bratislava locations
  6. Aj u vás doma môžete dýchať 3x čistejší a zdravší vzduch
  7. Pravda o kamerách do auta - reportáž serveru Volant.TV
  8. Ako na daň z príjmu z predaja nehnuteľnosti?
  9. Ako postupovať pri dani z príjmu z prenájmu nehnuteľností?
  10. Férová nadácia O2 dá 50 000 EUR na online vzdelávanie
  1. Zarábať na poklese trhov nie je zložité. Čo treba robiť? 42 370
  2. "Škoda riskovať!" 16 168
  3. Safari v Afrike: Vidieť divé zvieratá je ohromný zážitok 12 644
  4. Madeira je rajom pre milovníkov prírody 11 956
  5. Môže nám hroziť nedostatok potravín, varujú farmári 11 815
  6. Pivný duel: Aké pivo pijú muži a aké viac chutí ženám? 11 559
  7. Sú pridrahé alebo majú krátky dojazd. Jeden elektromobil vyniká 11 249
  8. Aké novinky pripravili kúpeľné domy na Slovensku? 10 077
  9. Mobil a voda nestačia. Čo by vám na horách nemalo chýbať? 9 417
  10. Z opustenej priemyselnej zóny je dnes živá časť mesta 8 774

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

TreskaBar na štadióne je opäť otvorený

Od 30. marca môžete opäť navštíviť obľúbený TreskaBar v priestoroch štadiónu MŠK Žilina na Športovej 9 a vybaviť si tu nákup čerstvých špecialít z výroby Ryba Žilina. V záujme zdravia – vášho aj všetkých ostatných – však treba myslieť na viaceré preventívne opatrenia.

Výpoveď im doniesol kuriér. Hráči sa s klubom chceli dohodnúť

Po mesačnej výpovednej lehote by prepustení futbalisti mali byť voľnými hráčmi.

Výpoveď dostalo dovedna 17 hráčov súčasného kádra MŠK Žilina.

MŠK Žilina vydal stanovisko k medializovanej likvidácii klubu

Vedenie klubu najskôr poslalo hráčom návrh na dočasné zníženie platov.

Momentálne na štadióne MŠK Žilina vládne ticho.

MŠK Žilina sa dostal do likvidácie, 15 hráčov dostalo výpoveď

Klub má byť na začiatku likvidačného procesu.

MŠK Žilina. Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pacient s koronavírusom zomrel po prepustení z bojnickej nemocnice

Pľúcne oddelenie bojnickej nemocnice je v karanténe.

Okradli 87-ročnú dôchodkyňu, polícia žiada o pomoc

Potrebujú identifikovať dve osoby, ktoré by mohli pomôcť objasniť tento čin.

Opatrovateľky žiadajú o pomoc premiéra

V mene opatrovateliek, ktoré sa nevedia vystriedať v Rakúsku, poslala majiteľka sprostredkovateľskej agentúry list premiérovi.

Ministerstvo zdravotníctva potvrdilo ďalší prípad nákazy koronavírusom v okrese Prievidza

V nedeľu bolo na Slovensku testovaných celkom 379 ľudí. Z nich malo 22 pozitívny test. Medzi nimi bol aj mladý muž z nášho okresu.

Už ste čítali?