Pred ôsmimi rokmi vypukol v Kuneradskom zámku požiar. Zničil veľkú časť budovy, ktorú sa odvtedy nikomu nepodarilo zrekonštruovať. Národná kultúrna pamiatka z roka na rok čoraz viac chátra. Aktivistov pred rokom povzbudila správa, že sa objavil vážny záujemca, po čase však tieto šumy utíchli a zámok je ponechaný svojmu osudu.
K písaniu podobného príbehu mal našliapnuté aj kaštieľ v Krasňanoch. Všetko sa však zmenilo, keď ho v roku 2004 odkúpil taliansky majiteľ. Budovu postupne začal rekonštruovať, najskôr sa dočkal interiér a v polovici augusta tohto roka dostala nové pokrytie časť strechy.
Rozhodli sa pre plechový šindeľ
Výmenu strešnej krytiny mal majiteľ podľa Karola Martinka, správcu krasnianskeho kaštieľa, v pláne už dávnejšie. Jej realizáciu však odďaľovali diskusie s Krajským pamiatkovým úradom.
„Keď Talian kúpil tento kaštieľ, Krajský pamiatkový úrad nám prikazoval dať na strechu buď drevený šindeľ, alebo betónovú škridlu. Tá však bola z hľadiska hmotnosti nevyhovujúca, poškodila by statiku.
Drevo zas v súčasnosti nezodpovedá takej kvalite ako voľakedy. Po 25 rokoch by sme ho opäť museli meniť. Napokon sa nám podarilo s pamiatkármi dohodnúť, že strechu pokryjeme plechovým šindľom,“ vysvetľuje Martinko.
Ten je podľa príkladov z okolitých krajín osvedčený a vydržať by mal oveľa dlhšie ako drevený.

„Plechový šindeľ má veľa kultúrnych pamiatok v Poľsku, v Maďarsku či v Českej republike. Vyrába ho nemecká spoločnosť a je naň obrovská záruka. Je to protipožiarne, nič sa nemôže vznietiť a odoláva to všetkým poveternostným podmienkam. Nemci uvádzajú približne 75 až 80-ročnú záruku. Dúfam, že mňa to prežije. Čo bude robiť ďalší správca, to už nechám na ňom,“ dodáva správca s úsmevom. Aj po tejto rekonštrukcii sa zároveň podarilo zachovať architektonický ráz budovy.
Na viac etáp
Rekonštrukcie sa v prvej fáze dočkalo juhovýchodné krídlo, postupne by však mala pokračovať. „Keďže kaštieľ je pravidelne víkendovo vyťažený svadbami a súkromnými podujatiami, rozhodli sme sa s majiteľom robiť to na etapy. Najali sme firmu, domácich majstrov, ktorým sa podarilo asi za týždeň pokryť plochu približne 108 metrov štvorcových. Bola to najhoršia časť, v ktorej už zatekalo,“ hovorí Martinko.
Pokračovanie bude záležať od peňazí. „Uvidíme, ako nám vyjde finančne sezóna, ale po jej skončení plánujeme pokryť ďalších zhruba 500 metrov štvorcových. Nefinancuje nás štát a nemáme ani peniaze z eurofondov. Koľko si zarobíme, toľko do toho vrazíme.“
Svadby aj zahraniční turisti
Sezóna zahŕňa najmä spomínané svadby a iné súkromné podujatia. Hostia majú počas nich k dispozícii nielen budovu kaštieľa, ale aj rozľahlý park.
„Keď sme sa rozbiehali, mali sme plán desať až dvanásť podujatí za rok. Teraz ich je okolo 80. Sezónu začíname po Veľkej noci, končiť by sme chceli začiatkom októbra. Ľudia však naliehajú, aby mohli mať aj októbrové termíny. Chceli by sme, aby kaštieľ po oprave strechy fungoval celoročne. Momentálne je však finančne veľmi náročné vykurovať jeho priestory.“
Okrem súkromných podujatí sem zvyknú zavítať aj turisti z Českej republiky či z Talianska. Žijú v kaštieli, majú zabezpečenú stravu a dni trávia turistikou v okolitých kopcoch.
Jedinečná historická zbierka
Ak park dýcha pokojom a prírodou, vnútorné priestory sú zas nasiaknuté históriou. Majiteľ, potomok talianskeho grófskeho rodu, je totiž milovníkom umenia.
Martinko tvrdí, že popri pokoji a relaxe práve kúsky histórie ukryté v kaštieli dodávajú celému objektu punc jedinečnosti: „Majiteľ tu vytvoril expozíciu neskutočných vecí. Myslím si, že v Žilinskom kraji a možno ani na Slovensku to nemá konkurenciu. Prísť do kaštieľa, kde sú starožitnosti a do takého, kde sú len falzifikáty, je ozaj rozdiel. Dýcha to tu históriou, má to svoje čaro. Aj preto je kaštieľ vyhľadávaný. Nie je príliš komerčný.“
Obnova nekončí
Kompletnú výmenu strechu by podľa slov správcu radi stihli do troch či štyroch rokov. Následne sa posunú ďalej.
„Naším plánom je dokončiť strechu, potom urobiť fasádu. Máme na pláne otvorenie niečoho špeciálneho. To, čo ľudia vidia v Budatíne či v Čičmanoch, bude nič oproti tomu, čo bude tu. Nechajte sa prekvapiť,“ dodal tajomne na záver.
Zasiahol ho požiar
Oficiálna stránka objektu uvádza, že Kaštieľ Krasňany datuje svoju históriu od 15. storočia. Patril vtedy starej a významnej šľachtickej rodine Pongráczovcov, ktorá v roku 1561 prestavala svoju starú neskorogotickú kúriu na rodové sídlo. Okolo renesančného kaštieľa bola vodná priekopa, ktorú pri príchode domácich či hostí preklenul padací most. Jeho pozostatky sú dodnes zachované na pôvodnom vstupnom portáli.V prvej polovici 17. storočia kaštieľ upravovali a začali stavať nový kaštieľ s ústredným nádvorím, ktorý sa na starú stavbu napájal jedným krídlom. V roku 1654 zasiahol budovu požiar, po ktorom nasledovala rozsiahla rekonštrukcia. V súčasnosti celý kaštieľ pozostáva z dvoch neskororenesančných objektov, prepojených spojovacím krídlom.Na konci 19. storočia prebehla generálna obnova s prístavbou kaplnky. Posledná komplexná obnova sa uskutočnila v rokoch 1967 – 1980. Objekt bol staticky zabezpečený, ale pri kladení omietkových vrstiev a výmaľbe došlo k nenávratným škodám. Dnes budovu vlastní súkromný majiteľ z Talianska a jeho víziou je prinavrátiť mu pôvodný charakter s ohľadom na súčasnú dobu.