Slovensko v polovici augusta hostilo európsku juniorskú špičku vo vodnom slalome. Na Majstrovstvách Európy juniorov a kategórie do 23 rokov v Čunove súťažila o cenné kovy aj devätnásťročná Eliška Mintálová. Rodáčka z Považského Chlmca jazdí aktuálne za klub Dukla Liptovský Mikuláš, vyrastala však na žilinskej vode a v súčasnosti už súťaží aj v kategórii dospelých.
Žilina nepatrí medzi bašty vodných športov. Ako ste sa dostali k tomuto športu?
- Chodila som na základnú školu v Budatíne a niektoré moje spolužiačky už dlhšie robili vodný slalom. V jedenástich rokoch som sa aj ja dostala k vode, chytilo ma to a drží ma to doteraz.
V súčasnosti už za žilinský klub nejazdíte. Kedy a prečo ste odišli?
- V šestnástich som odišla do Liptovského Mikuláša. V Žiline sú dobré podmienky pre žiakov, deti sa tu naučia základy. Po Čuňove a Mikuláši je žilinský kanál asi najlepším. Ale kto sa chce športovo zlepšiť, neskôr musí odísť za lepšími podmienkami. Mala som na výber vlastne iba odchod alebo koniec. Rozhodla som sa pre Liptovský Mikuláš.
Ako sa vám darilo skĺbiť školské a športové povinnosti?
- Chvalabohu, tento rok už som zmaturovala. Bolo to náročné, zosúladiť tréningy a školu. Niekedy som vstávala veľmi skoro, učila som sa, potom som išla na tréning, odtiaľ na vlak do Žiliny, do školy, na obed zas naspäť do Mikuláša na tréning. Cestovanie bolo náročné, ale dalo sa na to zvyknúť.
FOTO: Žilinskí futbalisti ako Japonci. V Dunajskej Strede nechali po sebe dokonale upratanú šatňu Čítajte Nedávno sa na Slovensku uskutočnili juniorské Majstrovstvá Európy. V disciplíne K1 ste obsadili deviate miesto. Ako hodnotíte svoj výkon?
- Pravdupovediac, očakávala som od seba trošku viac. Myslela som si, že sa pokúsim o medailu. Žiaľ, finálovú jazdu som pokazila, mala som dve päťdesiatky a s tým sa nedá uspieť.
Spomínaný európsky šampionát sa konal v Čuňove. Výhoda domáceho prostredia nepomohla?
- Minulý rok sme tam mali majstrovstvá sveta, dokázala som to uhrať na druhé miesto. Tento rok som si verila, ale nepodarilo sa to. Možno som bola pod stresom, prepálila som to. Mala som tiež menšie zranenie, čakajú ma vyšetrenia. Aj preto to dopadlo tak, ako to dopadlo.
Aké doterajšie úspechy si najviac ceníte?
- Z tohto roku určite finále, resp. konečné 10. miesto na seniorskom Svetovom pohári. Z minulého roku si veľmi vážim druhú priečku na majstrovstvách sveta. Tento rok sa nám darilo aj v hliadkach, stali sme sa majsterkami sveta a o tri týždne nás čaká seniorský svetový šampionát v Brazílii.
Ste čerstvou maturantkou. Budete pokračovať so štúdiom ďalej alebo sa chcete venovať výhradne športu?
- Budem sa snažiť o profesionálnu kariéru, ale budúci rok by som chcela ísť študovať do Bratislavy. Ak by sa niečo prihodilo, vždy je lepšie mať aj inú cestu, ktorou sa môžem vydať. Teraz by som si však chcela oddýchnuť, dať si dokopy zranenia, urobiť si konečne vodičák a trošku sa povenovať sebe. Navyše, budúci rok už sa bude súperiť o miestenky na olympiádu, takže na to sa musím pripraviť.
Figurujete už aj v seniorskej reprezentácii, kde sú vašimi kolegyňami olympijská víťazka Elena Kaliská či majsterka sveta Jana Dukátová. Ako ich vnímate?
- Jana Dukátová mala tento rok materské povinnosti, takže nie je v reprezentácii. Ale na tréningoch aj na seniorských pretekoch sa stretávam s Elenou Kaliskou, na európskom šampionáte sme šli spolu hliadku.
Ja mám devätnásť rokov, kamarátka, ktorá je so mnou v seniorskej reprezentácii, má dvadsať. Elena Kaliská je od nás podstatne staršia a je to trošku zvláštne, keď sme spolu na štarte. Vždy nám však ochotne poradí, pomôže, keď sa niečo opýtame. Samozrejme, máme pred ňou rešpekt. Je to športovkyňa, ktorá má veľa úspechov a skúseností.
Aké sú vaše športové ambície?
- Raz by som sa rada zúčastnila olympiády. Bude to však ešte ďaleká cesta. Boj o nomináciu je náročný, budúci rok by už mala jazdiť aj Jana Dukátová, takže konkurencia je veľká. Minimálne štyri sa budeme vážne biť o účasť na olympiáde.
