Začalo to stávkou troch bratov Uhlárikovcov a postupne to prerástlo do jedného z najväčších športových podujatí v regióne. Rajecký maratón, šieste dieťa Pavla Uhlárika, ako ho s úsmevom sám nazýva, dovŕšil minulý víkend 35 rokov. „O deti sa treba starať, našťastie, veľa vecí je už za tie roky v krvi,“ prezradil v rozhovore hlavný organizátor.
Tridsiaty piaty ročník Rajeckého maratónu je minulosťou. Vládne spokojnosť s jeho priebehom?
- V prvom rade, dozvedeli sme sa, že pán, ktorý odpadol na dvadsiatom kilometri, je už doma a zdravý. Takže sme radi, že sa nikomu nič vážne nestalo. Počasie nám vymodlil náš pán kaplán Gera. Keby boli také horúčavy ako cez týždeň, asi by veľa ľudí skončilo na infúziách.
Aj ohlasy od pretekárov sú priaznivé. Matej Tóth bol veľkým oživením a motiváciou, najmä pre deti. Štartovalo ich skoro tristo, čo je rekord. Celkovo sa podujatia zúčastnilo 1300 pretekárov. To sú na náš malý Rajec krásne čísla. Na fotografiách vidno usmievavé tváre, vybozkávaných pretekárov v cieli. To vždy poteší. Práve spokojnosť pretekára je naším cieľom, nejde nám o časové rekordy.
Čím je Rajecký maratón špecifický?
- Je to náročná trať, maratón má prevýšenie 200 metrov. Pretekári si však pochvaľujú prostredie, prírodu. V porovnaní s mestskými maratónmi v Bratislave, Košiciach či v Žiline je to veľký rozdiel. My sme v prírode, v údolí rieky Rajčanky či Lesnianky v Rajeckej Lesnej.
Tento rok odštartoval Rajecký maratón Matej Tóth, v minulosti naň pozýval Peter Sagan či Sajfa. Svedčia aj tieto mená o vysokom kredite podujatia?
- Maratón klub Rajec je známy, nerobíme len Rajecký maratón. Je to síce naše hlavné podujatie, ale robíme aj Borošovec, duatlon, triatlon, Medvedí okruh či detské preteky. Máme teda s organizovaním skúsenosti. Je nás asi 50 aktívnych bežcov, chodíme po celom svete. Ja osobne mám za sebou 111 maratónov aj zopár ultrabehov. Vieme teda, ako podobné akcie zorganizovať.
Určite aj tieto mená hovoria o kredite nášho maratónu. Vídajú nás na športových podujatiach, na ktoré chodíme ako veľká skupina spoločne s našim fanklubom zloženým z našich manželiek. Je to náš životný štýl.
Raz si trať Rajeckého maratónu zabehnem, sľúbil Matej Tóth Čítajte Koľko trvá príprava takéhoto podujatia?
- Keď chcete osloviť ako partnerov veľké firmy, tak už v septembri sa robia rozpočty na ďalší rok. V auguste si teda ešte oddýchneme a na jeseň už musíme napísať žiadosti, aby nás dokázali zaradiť do svojho balíka finančných prostriedkov na ďalší rok. Už sme aj zaváhali a prišli neskoro, povedali nám, že peniaze už majú minuté.
Pri plánoch na uzatvorenie premávky sme vždy v napätí, či náhodou nejaká skala zas nespadne pod Strečnom (úsmev). Príprava teda beží po celý rok, ale najintenzívnejšia je dva či tri mesiace pred podujatím. Vtedy sa objednávajú medaily či tričká, pri ktorých je vždy umením trafiť sa do veľkosti. Tentoraz sme ich dali urobiť 1800, aby ho dostal každý pretekár, člen organizačného tímu, partner.
Za tie roky však už má človek skúsenosti, kontakty a musí to robiť aj trošku s nadšením, so srdcom. Inak to ani nejde. Všetci totiž máme civilné zamestnanie, neživíme sa organizovaním športových podujatí.
Kam by ste ešte Rajecký maratón ako športové podujatie chceli posunúť?
- Sami nevieme, kde sú naše limity. Koľko ľudí zvládneme, pretože tí potrebujú parkovacie miesta, šatne, sprchy. Vždy im musíme vytvoriť zázemie, vždy sa objaví výzva. K maratónu sme pridávali polmaratón, korčule, preteky detí, štafety. Radi by sme to teraz ustálili a zdokonalili to, čo máme. Počet zúčastnených môžeme posúvať tak do 2000, myslím, že to je naša hranica.
