Láka už aj čoraz viac návštevníkov spoza hraníc – dokonca aj z Nemecka či Južnej Kórey. Prečo sa oplatí vydať sa sem na víkendový výlet?
Túto pýchu okolia Žiliny zrejme netreba veľmi predstavovať. Vedeli ste však, že Lietavský hrad dnes patrí nielen k najväčším ale aj najkrajším zachovaným zrúcaninám na Slovensku? Impozantná stavba medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná s takmer 800-ročnou históriou však nebola vždy lákavým miestom pre turistov. V minulosti bol hrad zrúcaninou bez sprístupneného interiéru, no vďaka nadšencom zo Združenia na záchranu Lietavského hradu v ňom dnes už funguje expozícia.
„V interiéri stredného hradu sa nám podarilo sprevádzkovať prvé expozičné priestory, kde prezentujeme históriu hradu, nálezy i repliky dobových predmetov a zbraní. V hradnej pivnici ponúkame návštevníkom oddych, ale i úkryt pred nepriazňou počasia. Niektoré menšie časti hradu sú dočasne neprístupné z dôvodu prebiehajúcich konzervačných prác či archeologických výskumov. V dolnom hrade sa nachádzajú viaceré miesta vhodné na táborenie, kde je pokoj, ohnisko a trávnatá plocha pre stany,” hovorí o súčasnom používaní Jaroslav Mitterpach zo Združenia na záchranu Lietavského hradu, ktoré už od roku 1999 pracuje na zachovávaní významnej pamiatky.
Unikátny vďaka remeslu starých majstrov
V roku 2009 bol hrad zapísaný na zoznam najohrozenejších pamiatok na svete. Unikátnosť hradu spočíva najmä v jeho kompozícii, histórii, ale aj v množstve zachovaných stavieb a detailov. „Napriek tomu, že po opustení hradu bola jeho stavba čiastočne rozobratá na stavebný materiál, zostalo tu mnoho objektov, ktoré môžeme dodnes obdivovať. O kvalite prác starých majstrov svedčí aj to, že mnohé múry sú zachované v pôvodnej výške,” objasňuje Jaroslav Mitterpach.
Na hrade to žije
Na Lietavskom hrade sa pravidelne organizujú rôzne podujatia. Tento rok sa na nádvorí konalo napríklad historické valentínske podujatie, na Deň detí cesta rozprávkovým lesom. Minulú sobotu sa hrad stal počas Noci hradných zrúcanín dejiskom rockových koncertov. Prvého septembra sa bude konať Deň otvorených dverí, počas ktorého si budú môcť návštevníci pozrieť všetky sprístupnené časti hradu, ale aj vystúpenia historických skupín či hudobný program. V decembri nebudú chýbať ani štefanské oslavy či silvestrovské posedenie.
Drobné opravy za vlastné, smelšie zásahy vďaka príspevkom
Revitalizácia, vytvorenie expozície, pravidelné podujatia a záujem o hrad zo strany širšej verejnosti by neboli možné bez dlhoročných aktivít miestneho združenia. Najskôr sa drobné opravy financovali z vreciek členov združenia, neskôr pribudli aj prvé dotácie sponzorov. „V roku 2003 sme mali prvý workshop, kde sme zachraňovali kavernami ohlodané múry, ktoré, nebyť nášho zásahu, by tu dnes už neboli. Postupne sme sa naučili získavať dobrovoľníkov a podporu ministerstva kultúry, ale aj rôznych malých firiem i väčších firemných nadácií. Úzkou spoluprácou s pamiatkarmi, s projektantmi, so statikmi alebo záhradnými architektmi dávame ruine tvar, ktorý je pôsobivý a vkusný,“ vysvetľuje zástupca občianskeho združenia.
Jedným z partnerov revitalizácie hradu je aj Nadácia VÚB, ktorá jeho obnovu podporuje už niekoľko rokov. Vďaka tomu sa dosiaľ podarilo zakonzervovať východnú stenu Kinižiho paláca s priľahlým koridorom. Podporila aj sériu workshopov, ktorej výsledkom bola stabilizácia južného líca pravouhlého bastiónu a vytvorenie oddychovej zóny, vyhliadky a táboriska. Upravenú oddychovú zónu si užívajú turisti, rodiny s deťmi, tínedžeri, bežci či cyklisti. „Trampi a batôžkari zvyknú na hrade v týchto oddychových zónach aj táboriť, prenocovať pred ďalším pochodom po hrebeni Strážovských vrchov,” hovorí Jaroslav Mitterpach a dodáva: „Tento rok sme vďaka Nadácii VÚB spustili prázdninovú sériu workshopov pre dobrovoľníkov, kde pod vedením murára zakonzervujú dolnú hradbu, ktorá lemuje príjazdovú cestu na hrad. Zriadime pod ňou bezpečné posedenie, pretože doteraz tam turisti sedávali priamo pod múrom, z ktorého mohli kedykoľvek padať skaly.”
Chcete vedieť, aký tajomný starobylý nápis ukrývajú hradby Lietavského hradu? Poznáte príbeh o synovi miestneho chudobného mlynára z čias kráľa Mateja Korvína, ktorý sa spája s pieskovcovým erbom na stene stredného hradu? Dočítate sa to v celom rozhovore, ktorý poskytol Jaroslav Mitterpach pre online magazín Nadácie VÚB Srdcovky.
