Aj napriek prísľubu jeho účasti organizátori Rajeckého maratónu v sobotu ráno privítali prítomných správou, že Matej Tóth napokon nepríde. O to väčšia bola radosť zúčastnených, keď sa najlepší slovenský chodec za chvíľu vynoril spoza rohu a predchádzajúce slová ostali len neškodným žartíkom.
Odštartoval 35. ročník, bežal s deťmi, podpisoval sa. Rozdával radosť a pozitívnu energiu na všetky strany, a to len pár dní po tom, čo na európskom šampionáte v Berlíne získal striebornú medailu.
„Po päťdesiatke je vždy náročné zregenerovať. Ale po niekoľkých dňoch už je to v rámci normy, už na druhý deň si zvyknem ísť zabehať takých šesť kilometrov. Cítim však, že telo je ešte unavené. Na vrcholné výkony by to dnes určite nebolo,“ opísal aktuálny stav svojich fyzických síl.
Po utorkovom zisku medaily tvrdil, že k nej veľkým dielom prispeli fanúšikovia, ktorí ho povzbudzovali. Podobne odpovedal aj na našu otázku, odkiaľ berie energiu na takéto podujatia: „Je tu krásna atmosféra, žičliví ľudia, radosť. Práve to ma nabíja pozitívnou energiou a veľmi rád sa takýchto akcií zúčastním. Rajecký maratón vnímam už veľa rokov, ale je to letné podujatie a my máme v lete väčšinou vrcholné akcie, tak sa mi tu nikdy nepodarilo osobne prísť. O to viac sa teším, že som si tentoraz mohol užiť skvelú atmosféru. Veľmi sa mi páčia podujatia, ktoré spájajú masový šport s kultúrou a oslavou mestských dní. Ľudia sú o to viac zaangažovaní, o to viac vnímajú športové podujatie.“
FOTO: 35. ročník Rajeckého maratónu odštartoval Matej Tóth Čítajte V Rajci zapózoval aj s dvoma medailami. S tou, ktorú získali účastníci maratónu a s tou, ktorá do jeho zbierky pribudla len nedávno. Hoci nemá vytúžený zlatý lesk, pre Mateja Tótha má veľkú cenu.
„Som veľmi spokojný. Aj napriek tomu, že emócie už opadli, som stále šťastný. Myslím si, že to bolo maximum, ktoré som v ten deň mohol dosiahnuť. Žiaľ, všetko sa vyvinulo tak, že zlato mi tesne ušlo. Ale neľutujem naozaj ani sekundu. Na trati som nechal všetko, povedal by som, že možno ešte aj viac, ako vo mne bolo. Takže z tohto pohľadu som veľmi šťastný a spokojný,“ prezradil pre MY Žilinské noviny.
Najbližšie dni ho čaká najmä oddych a regenerácia. Chce telu dopriať voľno, aby mohli v symbióze aj naďalej pokračovať v impozantnej kariére.
Do Rajca tento rok zavítal prvýkrát, pravdepodobne však nie posledný. V budúcnosti možno dokonca naplní prosbu mnohých bežcov a vydá sa na trať Rajeckého maratónu spolu s nimi.
„Raz určite príde aj na to. Momentálne som štyri dni po päťdesiatke, takže to bolo bez šance. Som rád, že som zvládol tých štyristo metrov s deťmi,“ povedal s úsmevom a dodal: „ale keď skončí moja športová kariéra, veľmi rád si trať Rajeckého maratónu zabehnem. Viem, že je jednou z najkrajších, aké na Slovensku v rámci takýchto podujatí sú. Takže môžem sľúbiť, že ak budem živý a zdravý, veľmi rád ju absolvujem."
Autor: Daniel Stehlík
