ŽILINA. Radnica vypísala výzvu na revitalizáciu Sadu SNP, ktorý podľa mnohých už opravu nutne potrebuje. Termíny dokončenia však zatiaľ nie sú známe.
„Obnova sadu je súčasťou komplexnej rekonštrukcie celého Námestia Andreja Hlinku s parkom. Pred samotnou rekonštrukciou musíme vykonať ešte viacero úkonov, ktoré súvisia s prípravou stavby, a z toho dôvodu nie je možné povedať, kedy by mohla byť obnova dokončená,“ povedala Barbora Zigová, hovorkyňa mesta.
Zmenia aj povrch
Informácie o pripravovanom projekte sú verejne dostupné v správe z 39. mestského zastupiteľstva.
V žilinských katakombách pochovávali mŕtvych a počas vojny sa tu skrývali aj židovské deti Čítajte Podľa tejto správy sa koncepcia Sadu SNP významne nezmení. V rámci spevnených plôch zmenia materiál na tzv. mlatový povrch. Návrh rešpektuje aj objekt hudobného pavilónu od architekta Artura Szalatnaia, ku ktorému doplnia zo západnej hrany sadu objekt kaviarne s bistrom, čím sa vytvorí na pešej a cyklistickej trase bod pre občerstvenie.
Fontánu pozmenia
Pomník veliteľa povstaleckej žilinskej posádky majorovi delostrelectva Jozefovi Dobrovodskému premiestnia južnejšie pod skupinu troch stromov s priamym kontaktom s chodníkom. Fontánu „Žilinské panny“ ponechajú v pôvodnej polohe, teda v severnej časti sadu. Má však navrhnutý nový bazén s priemerom vodnej plochy 10 metrov a súsoším z pôvodnej fontány od autora Vladimíra Kompánka. Fontánu projekt navrhuje ako prelievanú, to znamená s napätou vodnou hladnou. Návrhu vegetačných úprav predchádzalo zhodnotenie stavu pôvodnej vegetácie. „Výber drevín sa zameral výlučne na listnaté druhy stromov. Nosným prvkom námestia sú platany, ktoré obkolesujú stred námestia v kruhovom dvojrade,“ doplnila.
Vegetačné úpravy
Do uličných priestorov navrhujú gledíčie a javor. Drevinami v samotnom sade sú duby a doplnkovými stromami ginko. Počítajú aj s prečistením kríkov, čím by sa zlepšila aj kontrola celého územia, v ktorom, ako je dnes známe, sa zdržiavajú bezdomovci a rôzni asociáli. „Výskyt bezdomovcov na verejných priestranstvách nie je len problémom v našom meste, je to celospoločenský problém, ktorý samospráva nevyrieši. Nemáme právomoc týchto ľudí bez ich súhlasu vykázať z verejných priestranstiev a rovnako im zakázať zdržiavať sa na verejných priestranstvách,“ myslí si Zigová.
Sad SNP pomenovali aj podľa Sissi
Sad Slovenského národného povstania je najstarším parkom v Žiline. Vznikol koncom 19. storočia medzi potokom Všivák a radom mestských víl na vtedajšej Parkovej ulici, z ktorých si niektoré dodnes zachovali pôvodnú secesnú podobu. Medzi nimi je i vila Mateja Murína z roku 1905, niekdajšieho obchodného riaditeľa žilinskej celulózky a signatára Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918, v súčasnosti Penzión Centrál Park. Potok Všivák v roku 1941 presmerovali do potrubia uloženého pod povrchom zeme súbežne s parkom. Park mal v minulosti rôzne názvy. Najskôr sa nazýval Alžbetin park na počesť zavraždenej rakúskej cisárovnej Alžbety Bavorskej (1837 – 1898), známej ako Sissi. Rakúska cisárovná a uhorská kráľovná Alžbeta zomrela 10. septembra 1898 rukou talianskeho anarchistu Luigiho Lucheniho, ktorý ju v Ženeve prebodol upraveným ostrým pilníkom. Po tejto tragickej udalosti a na uctenie jej pamiatky dostal novobudovaný park v našom meste jej meno. Obecný úrad v Žiline na jej pamiatku vydal smútočné oznámenie v maďarskom a slovenskom jazyku, kde vyzval občanov, aby v deň pohrebu 17. septembra sa nepracovalo a zachoval sa pokoj. Na pomník kráľovnej prispeli Žilinčania 132 korunami. Po jej manželovi – cisárovi Františkovi Jozefovi I. Habsburskom pomenovali v roku 1900 dnešné Mariánske námestie. Po roku 1913 dostal park názov Miléniový park. Tento názov mal pripomínať tisícročné výročie príchodu kočovných Maďarov do Uhorska v roku 896. Park v tej dobe bol typickým promenádnym parkom s gaštanovými alejami, ojedinele s lipami a javormi. V roku 1904 tu v Alžbetinom parku postavil drevený hudobný pavilón Alexander Novák, otec známych žilinských staviteľov bratov Novákovcov, ktorí stavali v rokoch 1929 až 1931 žilinskú neologickú synagógu. V rokoch 1919 až 1938 sa park volal Šrobárov sad podľa slovenského politika MUDr. Vavra Šrobára (1867 – 1950), ktorý vo funkcii ministra s plnou mocou pre správu Slovenska sídlil na prelome rokov 1918 až 1919 v Žiline. Počas tejto doby bol postavený v parku nový hudobný pavilón, ktorého údajným projektantom bol významný architekt Artur Szalatnai-Slatinský (1891 – 1961). V ňom sa uskutočňovali najmä nedeľné promenádne koncerty. Väčšinou tu koncertovala vojenská hudba miestnej žilinskej posádky, po oslobodení zas podnikové dychové kapely. Od roku 1939 ho premenovali na Hlinkov sad a v roku 1945 na Sedláčkov sad na počesť bojovníka za oslobodenie ČSR Antona Sedláčka, ktorého pred Remeselníckym domom obesili na výstrahu nemeckí vojaci dňa 15. novembra 1944. Pripomína to pamätná tabuľa na tomto dome. Na konci parku bol v roku 1964 umiestnený pomník s bronzovou bustou Antona Sedláčka, dielo Stanislava Bíroša z Bytče. Pri rekonštrukcii parku, ktorá sa realizovala po roku 1990, sa už busta na pôvodné miesto nevrátila. Na tomto mieste sa teraz nachádza najkrajšia žilinská fontána „Žilinské panny“, ktorej autorom je významný slovenský výtvarník, rodák z neďalekého Rajca, Vladimír Kompánek (1927 – 2011). V roku 1955 odhalili na začiatku parku monumentálne kamenné súsošie pri príležitosti 10. výročia oslobodenia mesta. Jeho autorom je sochár, taktiež rodák z Rajca a národný umelec Rudolf Pribiš (1913 – 1984). V roku 1992 dostal sad pomenovanie Sad SNP.
ZDROJ: PETER ŠTANSKÝ
