ŽILINA. Radnica v minulom roku spustila petíciu za obnovu budovy železničnej stanice. Podpismi občanov chceli apelovať na ministerstvo, aby začalo zničenú stanicu riešiť. To ale na obnovu priamy dopad nemá a situáciu musia riešiť železnice.
Menšie úpravy boli
Stanica v poslednej dobe prešla menšími úpravami. „Vymaľovali sme ju a dezinfikovali sme čakáreň. Je tam od leta minulého roku SBS na elimináciu zdržiavania sa asociálnych osôb. Budovu železničnej stanice opravíme najskôr za päť rokov, až keď prebehne rekonštrukcia trate,“ povedala Martina Pavliková, hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky. Väčšina železničných staníc v rámci Slovenska má 50 až 80 rokov a samotné budovy nie je možné rekonštruovať z eurofondov. Rekonštrukcia začne najskôr za päť rokov.
„Uvedomujeme si nevyhovujúci stav budovy železničnej stanice. Zámer na jej rekonštrukciu majú železnice už niekoľko rokov,“ potvrdila. Dokonca v rokoch 2009 až 2011 zrealizovali výberové konania na rekonštrukciu viacerých staníc, medzi nimi bola aj Žilina, a to formou súkromno-verejného partnerstva. Konkrétna zmluva však nikdy nebola uzatvorená.
Zohľadnia historický rámec
„Budova stanice sa určite bude rekonštruovať, pôjde o komplexnú rekonštrukciu pri zohľadnení historických súvislostí, ktorá však začne až po dokončení modernizácie uzla Žilina.“ V tejto chvíli zvažujú železnice dve možnosti. Buď realizovať komplexnú rekonštrukciu budovy z vlastných zdrojov železníc, alebo formou súkromno-verejného partnerstva. „V tejto chvíli nie je definitívne rozhodnuté, ktorý spôsob zvolíme,“ potvrdila. Ministerstvo, ktoré dostalo do rúk petíciu, tiež nevie situáciu urýchliť. „Petíciu sme obdržali v polovici mája. Železničnú stanicu Žilina však riešime v rámci projektu s názvom „ŽSR, dostavba zriaďovacej stanice Žilina – Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina“, keďže z hľadiska funkcie ide o uzlovú železničnú stanicu,“ potvrdila Karolína Ducká, hovorkyňa ministerstva.

Zmodernizujú ju neskôr
Samotná budova železničnej stanice tak nebude aj napriek podpisom stoviek Žilinčanov predmetom tejto modernizácie. „Z hľadiska rozsahu prác, zachovania bezpečnosti, a tiež pre dopravné obmedzenia sa neodporúča súbežne realizovať modernizáciu uzla Žilina aj revitalizáciu železničnej stanice,“ doplnila.
Stavebnými prácami príde k prestavbe celého koľajiska železničnej stanice, smerovej a výškovej úprave koľají. Okrem toho pribudnú aj nové nástupištia vrátane budovania nového podchodu spolu s predĺžením existujúceho podchodu až na ulicu Uhoľná. „Keďže je nevyhnutné zabezpečiť prevádzku v tak veľkom dopravnom uzle, pohyb cestujúcich v priestoroch staveniska bude náročný na organizáciu a hlavne ich bezpečnosť. Po skončení modernizácie uzla Žilina však počítame aj s revitalizáciou samotnej budovy stanice so zachovaním všetkých prvkov pôvodnej architektúry,“ vysvetlila. Niektorí Žilinčania si myslia, že o petícii radnica mohla verejnosť informovať aj viac. „Keby bola niekde na stanici, tak verím, že ju podpíše každý, keď vidí, ako to tam vyzerá otrasne a smrdí to tam,“ povedal Vladimír Mahút, jeden z cestujúcich. Mesto neuvažovalo ani o elektronickom zbieraní podpisov. „Podpisy sme zbierali len písomne, nie elektronicky,“ povedal koncom minulého roka Peter Rolko, vedúci odboru dopravy. Iniciátorom bol primátor Igor Choma, ktorý žiadal, aby železnice rešpektovali vôľu obyvateľov Žiliny a cestujúcich.
Stanica si prešla bombardovaním
Pôvodnú železničnú stanicu vybudovali v roku 1870. Prvý skúšobný vlak Košicko-bohumínskej železnice prišiel na stanicu 20. decembra 1870. Výpravná budova stanice bola jednoposchodová, ku ktorej postupne pristavili bočné prízemné krídla. Stanica mala v roku 1899 deväť priebežných koľají a tri kusé (slepé) koľaje, slúžiace pre sklad a výhrevňu. Pri stanici sa nachádzali opravovne Košicko-bohumínskej železnice, dnes sú tam opravovne vozňov. Je zaujímavé, že v prvopočiatkoch železničnej stanice vrátnik zvoncom ohlasoval príchod a odchod vlakov a ak vlak meškal, ústne oznámil meškanie a napísal tento oznam kriedou na tabuľu pri vstupe na nástupište.Najznámejším prednostom stanice v období I. ČSR bol Ján Masarš.V súčasnosti je na budove železničnej stanice vľavo od hlavného vchodu umiestnená pamätná tabuľa. Táto pripomína odchod železničných transportov výrobno-priemyselného družstva Interhelpo do vtedajšieho Sovietskeho zväzu, kde pomáhali budovať priemysel v strednej Ázii. V prvom transporte dňa 29. marca 1925 odišlo 303 ľudí, v druhom dňa 12. júla 1926 až 606 ľudí a v treťom dňa 20. marca 1932 36 rodín s 85 účastníkmi. Transporty smerovali do mesta Frunze (bývalý Pišpek) v Karakirgizskej autonómnej oblasti, kam dorazili po vyše mesiaci cesty. V Kirgizsku vybudovali textilnú továreň, strojovú garbiareň, zlievareň, pílu, drevársky závod a celý rad rôznych dielní. V prvom transporte odišiel s rodičmi aj budúci slovenský politik Alexander Dubček (1921 – 1992), ktorý sa s rodinou vrátil na Slovensko v roku 1938. V druhom transporte odišiel tiež známy český spisovateľ, pôsobiaci na Slovensku, Peter Jilemnický (1901 – 1949). Na mieste pôvodnej výpravnej budovy v rokoch 1939 až 1942 postavili novú administratívnu a výpravnú budovu. Projekty vypracovali architekti František Eduard Bednárik (1902 – 1960) a jeho švagor Ferdinand Čapka (1905 – 1987). Ich architektonický rukopis je badať aj na tejto stavbe, ide najmä o prekrytie hlavného vstupu výraznou markízou, podopretou piliermi. Počas druhej svetovej vojny aj stanica zažila turbulentné časy, 13. októbra 1944 ju prvýkrát bombardovali. Dňa 13. apríla 1945 nemeckí vojaci zničili väčšinu koľají rozoraním pluhom a následne chceli zničiť stanicu odpálením 22 leteckých bômb, čo sa im však, našťastie, už nepodarilo. Vo vestibule železničnej stanice je umiestnená pamätná tabuľa obetiam druhej svetovej vojny z radov železničiarov. V hornej časti bočných stien a obojstranne na strednej stene sa nachádzajú štyri kovové reliéfy. Jeden je od Vladimíra Kompánka (1927 – 2011), dva od Andreja Rudavského (1933) a autor štvrtého diela je pravdepodobne Rudolf Uher (1913 – 1987). Inštalované boli v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. ZDROJ:PETER ŠTANSKÝ