ŽILINA. Na frekventovanej Farskej uličke, ktorá spája dve hlavné žilinské námestia, mladý muž v podrepe sústredene niečo zbiera zo zeme, akoby sa mu vysypali na chodník mince. Priťahuje na seba pozornosť, pretože na prvý pohľad pochádza zo skromných sociálnych pomerov.
Z dlažby zbiera maličké úlomky skla, ktoré po víkende zanechali mladí ľudia. Prejde úzkou ulicou, vyzbiera aj drobné papieriky, ohorky, od neporiadku vyčistí kvetináče pri obchodnom centre a ďalej smeruje na Dolný Val, kde pokračuje v upratovaní.
„Aj vy ste si to všimli? Zbieram odpadky,“ reaguje celkom suverénne, akoby to hovoril niekoľkokrát denne. Na nechápavé pohľady si zvykol. Púta na seba pozornosť práve preto, že by málokto čakal, že z vlastnej iniciatívy čistí centrum Žiliny od odpadu.
FOTO: V Dolnom Hričove sa súťažilo vo varení fazuľovice Čítajte Keď sa rozhovorí, už prvé slová prekvapia múdrosťou a náboženskou oddanosťou. „Povolal ma tu Pán. Je to jeho vôľa, že tu zbieram odpadky. Ja som sa mu úplne oddal. Je to moje poslanie, ktoré mám od neho a ktoré ma robí spokojným,“ vysvetľuje mladý muž svoje zapálenie pre skrášľovanie Žiliny a prežehnáva sa pri každom pohľade na veže kostolov.
Daniel Rác má 32-rokov. Býva v neslávne známom gete na Bratislavskej ulici. Aj tu vraj pomáha s upratovaním, ale len keď brigádu organizuje mesto. Jeho teritóriom je centrum Žiliny. „Chodím sa modliť do kostola za svoje štyri deti. Po ceste pozbieram odpad a keď sa vraciam z kostola, zbieram tiež,“ hovorí ešte stále mladý muž.
Nikomu nič nevyčíta, za neporiadok nikoho neobviňuje. Nepýta sa, kto je za špinu v meste zodpovedný. Jednoducho zodvihne každý papierik. „Predstavte si, že po chodníku ide malé dieťa v šľapkách, veď si môže porezať nohu,“ obhajuje to, že z dlažby chce odstrániť každý úlomok skla.
(zdroj: BRANISLAV KOSCELNÍK)Nesťažuje sa ani na svoju životnú úroveň. Živí sa príležitostnými fuškami a tvrdí, že pomáha ľuďom ako vie. „Mali by sme robiť dobré skutky. Ja som si našiel takúto činnosť. A nerobím to sám. Poznám ešte jednu mladú ženu, ktorá do kostola ide vždy s plnou taškou odpadkov.“
Počas piatich rokov, čo z času na čas pozbiera odpad z ulíc, natrafil už na zemi na všeličo. „Našiel som obal so všetkými dokladmi, ale aj funkčnú zbraň. Bola nabitá. Všetko som to odovzdal policajtom,“ prekvapuje Daniel.
Tvrdí, že každý z nás je povolaný na niečo iné. „Ja sa radujem, keď môžem zanechať mesto čistejšie. Mám stále čo robiť, neporiadku je stále dosť. Ale o svojich činoch nerozhodujem,“ odpovedá daniel Rác na otázku, čo chce robiť v živote.
