POVAŽSKÝ CHLMEC. Milión eur musí zaplatiť Slovensko za skládku odpadu v Považskom Chlmci. Z Bruselu prišla našim orgánom pokuta za to, že neboli schopné úplne zrušiť a rekultivovať celú skládku na pravom brehu Váhu.
Nezamestnanosť v žilinskom regióne je na minime. Firmy majú problém nájsť pracovníkov Čítajte Súdny dvor Európskej únie chce urýchliť riešenie roky trvajúcich problémov so žilinskou skládkou. K pokute pridal aj penále vo výške päťtisíc eur za každý deň od platnosti rozsudku, pokiaľ smetisko definitívne neuzatvoria a neupravia všetky jeho časti.
Skládku mali zatvoriť ešte v roku 2009. Namiesto toho však úrady predlžovali jej existenciu a povolili vytvoriť novú časť skládky. Jej prevádzkovateľ chcel využiť novú kazetu aspoň dovtedy, kým sa nezaplní. „Nová časť síce technicky vyhovovala, ale bola súčasťou nevyhovujúcej skládky ako celku. Podľa Európskej komisie táto skládka porušovala európske právo,“ vysvetlil hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.
Chlmčanom za skládkou smutno nebude
Na nebezpečnú skládku z päťdesiatych rokov už dlhé roky upozorňujú obyvatelia Považského Chlmca. Prekážal im zápach, neporiadok, otravovali ich smetiarske autá. Skládku napokon pred štyrmi rokmi zavreli.
„Už nás nebude trápiť zápach odpadkov, rozlietaný odpad po okolí, kŕdle krkavcov, horiaci odpad, skupiny bezdomovcov okolo skládky. Ubudlo ťažkých vozidiel s odpadom a špinavé kolesá s ostatkami odpadu,“ tešili sa aktivisti po zverejnení informácie o uzavretí smetiska.
Miesto na skladovanie komunálneho odpadu vzniklo pôvodne v štrkových jamách pod hladinou spodnej vody. Miestni obyvatelia upozorňovali na to, že nečistoty sa dostávajú zo skládky priamo do rieky.
Luxemburský Súdny dvor po prvý raz ešte v roku 2013 skonštatoval, že Slovensko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice o skládkach odpadov. Súd skonštatoval, že to môže mať negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí.
Kým skládka je už uzavretá, ešte stále neprebehla jej celková rekultivácia. Celú plochu by mali zasypať zeminou a vysadiť stromami tak, aby nestrpčovala obyvateľom Chlmca život. Problémom je to, že vznikla na majetkovo nevysporiadaných pozemkoch.
Slovenská inšpekcia životného prostredia vydala integrované povolenie na definitívne uzatvorenie a rekultiváciu skládky s právoplatnosťou od 24. novembra 2016. Toto rozhodnutie sa však týkalo len dvoch častí skládky. Na tretiu časť skládky sa rozhodnutie nevzťahovalo kvôli nevyriešeným vlastníckym právam k pozemkom pod skládkou.
Vlastníkov pozemkov obídu
Kauza žilinskej skládky viedla k viacerým legislatívnym zmenám. Envirorezort právne riešil situáciu, keď niektorí prevádzkovatelia skládok síce odpad ďalej nenavážajú, no neplnia si povinnosť skládku uzatvoriť a rekultivovať ju na vlastné náklady. Ako dôvod uvádzajú, že nemajú vysporiadané vlastnícke práva k pozemkom pod skládkou.
Od júla však platí právna norma, ktorá zaviedla mechanizmus, ako skládku uzavrieť a rekultivovať aj napriek tejto prekážke. V prípade, keď sa prevádzkovateľ nedohodne s vlastníkmi pozemkov pod skládkou, dostáva väčšie kompetencie konať inšpekcia životného prostredia.
„To znamená, že inšpekcia môže v prípade potreby vydať rozhodnutie, že v ďalšom konaní o uzatvorení skládky nebude potrebný súhlas vlastníka pozemku,“ doplnil Ferenčák.
Slovenská inšpekcia životného prostredia už začala konanie o vydaní rozhodnutia, ktorým definitívne uzatvorí a rekultivuje poslednú časť skládky odpadov v Považskom Chlmci. Minister životného prostredia László Sólymos verí, že to stihne do dvoch mesiacov. Podotkol, že pokutu zaplatia čo najskôr.
