Pripravený definitívne sa pobiť o stále miesto v zostave Bostonu Bruins a zároveň si zariadiť čo najlepšiu pozíciu pred rokovaním o novej zmluve. Po tom, čo Peter Cehlárik v uplynulej sezóne odohral kvôli zraneniu a rekonvalescencii len 41 duelov (šesť v NHL za Boston, 35 na farme v Providence), už poctivo zarezáva v príprave na tú nadchádzajúcu. Môže byť totiž pre neho prelomová.
Ako vyzerajú vaše dni po konci sezóny v zámorí?
- Od začiatku júna som na ľade. Predtým som bol v Banskej Bystrici, trénoval som s tímom Romana Švantnera. Po prvých troch týždňoch letnej prípravy som stihol aj dovolenku, potom som začal chodiť na ľad do MM Arény.
V pondelok a v utorok mávam zväčša tréningy v Bystrici. Streda je voľnejšia, vtedy chodím na ľad, vo štvrtok a v piatok som opäť v Bystrici.
Prečítajte si tiež: Už len jeden krok. Warriors zabojujú o zisk Slovak Bowlu Čítajte Dokedy ste na Slovensku?
- Do konca augusta. Na ľad budem chodiť najmä sem.
Prečo ste si vybrali práve halu v Krásne nad Kysucou?
- Je tu ľad, to je prvý dôvod. V Banskej Bystrici som pracoval aj na korčuľovaní s trénerom Bendíkom, ale tam sa teraz na ľadovú plochu nedá ísť. Keď som cez týždeň v Žiline, rád prídem sem, mám to bližšie k domovu. Už som využil aj posilňovňu, je to tu fajn.
V Banskej Bystrici ste trénovali individuálne?
- Bolo nás tam viacero, trénoval tam napríklad Andrej Sekera. U Romana Švantnera som začínal už minulý rok. Chodili k nemu viacerí hráči, pripravoval sa u neho aj Tomáš Tatar. Povedal som si, že keď mu oni dali dôveru, vyskúšam to aj ja. Napredoval som a to ma presvedčilo ísť tam znovu.
Vždy je lepšie stretnúť na ľade chalanov. Tu som s Andrejom Meszárošom, bol s nami aj Marek Hrivík, no už odišiel do Ruska. Škoda, že teraz už všetci končia a idú do klubov. Začínajú im tímové letné prípravy a ja tu budem do konca augusta zrejme sám.
Na čo sa v letnej príprave najviac sústredíte?
- Je to podobné ako minulý rok, hoci vtedy som bol po operácii ramena. Zameriavam sa na maximálnu silu vrchu tela, to trochu doháňam po zranení. Potom výbušnosť dolných končatín, snažím sa na ľade zrýchliť.
Bronzový medailista z MS U20
Čoskoro dvadsaťtriročný útočník (2. augusta 1995) pochádza zo Žiliny, kde aj hokejovo vyrastal. Neskôr zvolil švédsku cestu, hrával v mládežníckych výberoch klubu Luela HF, prebojoval sa aj do zostavy mužského tímu.V roku 2013 ho v treťom kole z 90. miesta draftoval klub Boston Bruins. V zámorí pôsobí od roku 2016, v NHL doteraz odohral 17 stretnutí s bilanciou jeden gól a tri asistencie. Uplynulé sezóny strávil prevažne vo farmárskom tíme Providence v AHL.Bol mládežníckym reprezentantom, v roku 2015 získal bronz na MS U20. Nazrel už aj do slovenského seniorského A-tímu.
V uplynulej sezóne ste strelili svoj prvý gól v NHL. Na druhej strane, porcia zápasov asi nebola taká veľká, ako by ste si želali. Ako hodnotíte posledný rok?
- Určite som si predstavoval, že odohrám plnú sezónu, bez zranení. Keď som sa trošku rozbehol a prvýkrát ma povolali hore, do Bostonu, pribrzdili ma triesla. Sezóna bola ako na hojdačke, ale aj to mi pomohlo v istom zmysle rásť, získať iný pohľad na veci.
Nikdy neviete, čo sa môže stať. No vždy treba cez to preskákať. Tento rok je pre mňa dôležitý, končí mi zmluva. Chcem spraviť prvý tím už na kempe a odohrať oveľa viac zápasov.
Bol to teda v istom zmysle psychický tréning?
- Dá sa to tak povedať. Po niektorých zraneniach to bolo náročné, ale taký je hokej. Verím, že už je to za mnou.
