ŽILINA. Na žilinskom Starom cintoríne leží na zemi asi meter a pol dlhá náhrobná tabuľa. Už na pohľad sa vymyká bežným tabuliam, ktoré sú prevažne vyzdobené kresťanskými motívmi. Hoci sa na vrchnej časti nachádza kríž, dole je zobrazená lebka s dvomi prekríženými kosťami. Náhrobok je z kvalitného materiálu, je dobre zachovaný a zostal aj po rokoch takmer nepoškodený.
Ide o jednu z najstarších pamiatok na žilinskom cintoríne. Napriek tomu dnes plní funkciu dlažby medzi hrobmi a prechádzajú po nej návštevníci.

Na historickú dosku v blízkosti domu smútku upozornil akademický maliar Stano Lajda. Potvrdil, že ide o jeden z najstarších artefaktov v areáli cintorína. Podľa neho je veľmi dôležité, aby sa doska zachovala pre ďalšie generácie. Náhrobok chce umiestniť na dôstojné miesto.
Výtvarník oslovil mestskú poslankyňu Ivetu Martinkovú, keďže poznal jej aktivity pre záchranu kaplnky na tom istom cintoríne, aby pomohla zachrániť kamenný klenot neznámeho pôvodu. Tá najskôr zistila, že pod doskou nie je žiaden hrob. Potvrdil jej to súčasný správca cintorína spoločnosť Žilbyt, i niekdajší správca Vincent Francl.

Záchrana zamrzla
Zdalo sa, že preskúmaniu a zakonzervovaniu dosky tak nemôže nič brániť. Napriek tomu ani po niekoľkých mesiacoch od objavu ešte iniciátori záchrany dosky nemali povolenie vybrať náhrobný kameň zo zeme.
„Bola som presvedčená, že keď na dosku upozorním, bude z chodníka vybraná a uložená na mieste, aké takejto pamiatke prináleží. No napriek tomu, že som predstaviteľov mesta Žilina upozornila na pravdepodobne najstaršiu náhrobnú dosku na cintoríne s istotou, že jej bude venovaná patričná pozornosť, dodnes sa nič nestalo,“ upozornila Martinková a tému otvorila na zasadnutí mestského zastupiteľstva.
Dúfa, že po tom, ako dosku vyberú zo zeme, by o pôvode nezvyčajného nálezu mohla viac napovedať jeho druhá strana ako aj identifikácia materiálu.
Zreštauruje ju poslanec
Do skúmania sa chce zapojiť aj ďalší mestský poslanec Jozef Juriš, ktorý je kamenár Vek dosky odhadol na tristo rokov. Verejne požiadal radnicu, aby mohol dosku ošetriť a preskúmať. „Je možné podať žiadosť, aby sme túto dosku, ktorá má historický charakter, mohli z cintorína odniesť a grátis zreštaurovať a vrátime ju späť mestu, aby sme ju zachránili kým praskne, alebo kým ju zub času znehodnotí?“ opýtal sa verejne vedenia mesta.

Radnica sa iniciatívy Jozefa Juriša chytila a pokiaľ náhrobný kameň nemá majiteľa, iniciátorom umožnila artefakt zo zeme vybrať. „Jozef Juriš ako odborník na kamenárske práce sa vyjadril a prisľúbil, že dosku odnesie, ošetrí a zreštauruje. Následne sa rozhodne, kde sa rekonštruovaná doska umiestni,“ reagovala hovorkyňa mesta Barbora Zigová.
V kaplnke?
Iveta Martinková sa prihovára za umiestnenie náhrobku do Kaplnky svätej Margaréty, ktorá sa nachádza len niekoľko desiatok metrov od kameňa. Aj kaplnku si dlhé desaťročia nikto nevšímal a nikomu nepatrila. Dnes je zabudnutý objekt v majetku mesta a chystá sa jeho rekonštrukcia i vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku.
Poslankyňa sa nazdáva, že obe pamiatky spolu súvisia. „Existujú totiž indície, že kameň bol na pečatenom hrobe po morovej epidémii. V tom čase bola postavená aj Kaplnka sv. Magdalény z vďaky z ukončenia moru,“ tvrdí Martinková a dodáva, že pôvod kamenného náhrobku chce ďalej skúmať.