Výsledok zápasu posledného kola II. DOXXbet triedy dospelých mohol nejedného futbalového nadšenca zaskočiť. TJ Jablonové, líder súťaže a čerstvý majster, prehral s Družstevníkom Rašov na jeho pôde 2:6.
„To bol náš jediný ľahký zápas. Išli sme si tam len zahrať, už nám o nič nešlo. Brankár chcel hrať, hráči chceli chytať, chalani to poňali exhibične,“ vysvetlil s úsmevom predseda klubu z Jablonového Pavol Čička.
Futbalisti Jablonového si triumf v druhej triede a zároveň postup do prvej zabezpečili predčasne, už v predposlednom kole. Doma vtedy privítali Hvozdnicu, ktorú zdolali 5:1 a v obci na Hornom Považí vypukli majstrovské oslavy.
„Keď sme vyhrali nad Hvozdnicou, vedeli sme, že už sme postupujúci. Oslavovalo sa do dlhej noci, padlo veľa šampanského. Asi ani jeden z chalanov nešiel na druhý deň do práce,“ prezradil Čička.
V minulosti bojovali o udržanie
Titul bol pritom pre všetkých prekvapením. Klub sa v predošlých sezónach nachádzal skôr na spodných priečkach tabuľky a majstrovské ambície nemal ani pred uplynulým ročníkom.
„Tri roky sme hrávali druhú triedu. Prvý rok bol celkom dobrý, posledné dva roky sme sa zachraňovali. Do súťaže sme postupovali z tretej triedy, zo dna. U nás sa jednotka asi ešte nehrala,“ hovorí predseda klubu.
44-gólový strelec, brankár s desiatimi nulami či 54-ročný stopér. Aj tí pomohli Brodnu k postupu Čítajte S údivom, no potešený v priebehu sezóny sledoval, ako sa mužstvu darí: „Mali sme veľmi dobrú jeseň, to sme ani nečakali. Prišiel nový tréner Jozef Čička. Mali sme s ním dohodu, že po jeseni chceme mať 21 bodov. Napokon prišli dokonca body navyše, neprehrali sme ani jeden zápas a stratili len štyri body za dve remízy. O postupe sme však ešte stále neuvažovali. Až na jar, keď sme vyhrali prvé duely, sme začali premýšľať, ako to dotiahneme do konca.“
Ďalšie duely boli pre Jablonové ťažké, svoje zohrala aj psychika. Hráči sa nikdy predtým neocitli v pozícii, v ktorej by súperili o postup. Náročným protivníkom bol najmä B-tím Tepličky, ktorý nakoniec skončil na druhom mieste. Vypäté stretnutia odohrali Jablonovčania s Rašovom. Obzvlášť špecifický bol zápas 13. kola, ktorý sa konal 29. októbra 2017. Len pár dní predtým sa totiž práve v Rašove stala autonehoda, pri ktorej vyhasol život futbalistu z Jablonového.
„Tá situácia bola pre nás ťažká, trošku to s nami zatriaslo. Bol to spoluhráč, bývalý spolužiak viacerých chalanov. O to viac to však utužilo kolektív a ten titul patrí aj jemu,“ spomína pohnuto Pavol Čička.
Futbalový rodinný klan
Priezvisko Čička tvorí v Jablonovom takmer polovicu súpisky. Predsedom klubu je Pavol Čička, trénerom Jozef Čička, kapitánom Ivan Čička. Za TJ hrávajú aj traja Pavlovi synovia. „Áno, je to viac-menej taký rodinný klan,“ smeje sa Pavol Čička.
Sú medzi nami príbuzenské vzťahy, ale už nie také silné, ako medzi staršími generáciami. S trénerom som roky hrával v Predmieri a po tom, čo som sa stal predsedom klubu, som ho sem dotiahol. Mali sme víziu a on ju dokázal predať chalanom. Rešpektovali ho. Musím vyzdvihnúť jeho aj starostu, ktorý nás podporoval.“
Predseda klubu o individualitách veľmi hovoriť nechcel. Najdôležitejšie podľa neho bolo, že hráči sa dokázali dať dokopy a na ihrisku aj mimo neho ťahali za jeden povraz: „Nemali sme jedného hráča, ktorý dával góly. V každom zápase sa našli viacerí strelci, bolo to rozložené. Celý kolektív bol výborný. V minulosti bol kolektív veľmi slabý, sezóna sa často len dohrávala. A potom ani výsledky neboli také, ako treba.
Teraz mala hra hlavu aj pätu. Mimo ihriska to platilo takisto. Keď sa povedalo, že zraz je o dvanástej, všetci prišli o dvanástej. Keď niekto meškal, hráči mali medzi sebou dohodu, dve eurá do pokladničky. Aj zimná príprava bola dobrá, chalani chodili na tréningy jedenásti – dvanásti. To u nás roky nebolo.“
Hráči sa chcú vrátiť
Na prvú triedu sa v Jablonovom tešia, hovoria však o nej s rešpektom. Tušia, že by mala byť kvalitatívne vyššie ako súťaž, ktorú hrali doteraz. „Uvidíme, čo sa udeje. Možno tam ideme len na rok. História si však také nepamätá, to sme v Jablonovom ešte nemali.
Prídu nám aj štyria noví hráči, ktorí končia v Predmieri, v doraste. Sú to chalani od nás, ale keďže my máme len žiakov, máme s Predmierom dohodu, že hrávajú za nich. A tí, ktorí chcú, sa môžu vrátiť. Títo majú záujem, vidia, že to tu trošku ožilo. Kolektív sa veľmi zmenil. A bez neho sa nedá hrať futbal. Keď je mužstvo rozdelené na dva či tri tábory, je to o ničom. Ale táto sezóna bola perfektná práve preto, že všetci ťahali za jeden povraz.“
