Keď médiá hľadajú možných adeptov na víťazstvo na Majstrovstvách Slovenska v cestnej cyklistike, po menách bratov Saganovcov či Michaela Kolářa nasledujú zväčša jazdci banskobystrickej Dukly. Práve pod Urpínom funguje jediný slovenský cyklistický kontinentálny tím a práve jeho jazdci patria na celoslovenských podujatiach k favoritom. Nedávne podujatie v Karlových Varoch a Plzni však ukázalo, že do hry začína čoraz výraznejšie prehovárať ďalší cyklistický klub.
Preteky jedného muža
Peter Sagan po minulom víkende opäť zaplnil športové strany novín. Zaslúžene. Zo spoločných Majstrovstiev Českej a Slovenskej republiky v cestnej cyklistike si urobil vlastné preteky. Už v úvode sa oddelil od ostatných jazdcov, následne odolal viacerým pokusom o zmarenie úniku a do cieľa prišiel ako prvý s luxusným náskokom 2:16 minúty pred druhým v poradí, svojím starším bratom Jurajom.
„Mne veľmi nevyhovuje, keď musím stále nastupovať a potom brzdiť, a zase, a zase. Tak si hovorím, že idem dopredu sám a pôjdem si svoje tempo. A uvidíme, čo sa stane,“ zneli slová šesťnásobného majstra Slovenska po pretekoch.
Zo 192 kilometrov dlhej trate, ktorá sa skladala z dvanástich „plzenských“ okruhov, vyše dve tretiny odjazdil sám. Jeho záverečný únik mal dĺžku 85 kilometrov. „Som rád, že to takto vyšlo. Také niečo sa nedá vôbec naplánovať a nečakal som, že by mi tento deň vyšiel tak, ako vyšiel. Nový natiahnutý asfalt, dobrý a rýchly okruh. Bolo zopár kopcov, dosť sme nastúpali, ale myslím si, že to pre mňa bol dobrý tréning pred Tour, takže som spokojný. Taká dlhšia časovka,“ hovoril s úsmevom novinárom.

Zo 168 jazdcov, ktorí na majstrovstvách štartovali, bolo 48 Slovákov. Čelo poradia však ovládli práve oni. Ako druhý prišiel do cieľa Juraj Sagan, najlepší Čech Josef Černý dorazil až za bratskou dvojicou z Bora-Hansgrohe. Na Petra Sagana stratil 2:25 minúty.
Kolářov koniec kariéry
Tretiu slovenskú medailu bral Michael Kolář. Bola pre neho poslednou, dvadsaťpäťročný rodák z Prahy totiž bezprostredne po pretekoch oznámil koniec svojej cyklistickej kariéry: „Rozhodol som sa skončiť svoju profesionálnu kariéru. Trvala päť rokov a bola pekná. Dával som do toho všetko a veľa mi to aj zobralo. Najmä počas posledného roka som sa snažil robiť všetko pre progres, ale pokrok nejako neprichádzal.
Tímovému manažérovi som oznámil, že ma to nebaví a nenapĺňa. Dohodli sme sa, že budem pokračovať v tíme v oblasti sponzoringu a starať sa o VIP hostí – sprevádzať ich po pretekoch a zabezpečovať im komfort, nech vidia do zákulisia. Ja budem mať viac voľného času pre seba, častejšie budem môcť byť s rodinou, ktorú mám v Kanade. Vidím to ako obrovskú príležitosť začať niečo mimo cyklistiky. Začať budovať svoj život. Chcem ísť touto cestou.“
Kolář sa ešte ako dieťa po rozdelení Československa presťahoval s rodičmi do Toronta. Tam pričuchol aj k cyklistike, ako dvanásťročný sa však vrátil na Slovensko a stal sa súčasťou Cyklistického spolku Žilina, kde sa zoznámil s bratmi Saganovcami. Cez Inter Bratislava a Duklu Trenčín sa dostal až do World Tour, naposledy jazdil za Bora-Hansgrohe. Slovenskí fanúšikovia si ho pamätajú najmä vďaka veľkej pomoci Petrovi Saganovi na Majstrovstvách sveta 2016 v Katare.
Štoček získal double
Počet elitných jazdcov na svetových cyklistických pretekoch sa teda zníži, no tento stav nemusí trvať dlho. Výborné preteky odjazdil v Českej republike Matúš Štoček. Talentovaný mladík z Veľkého Rovného, ktorý v januári prestúpil do talianskeho klubu Petroli Firenze Maserati Hopplà získal na majstrovstvách double, keď triumfoval vo štvrtkovej časovke aj v nedeľňajších hromadných pretekoch v kategórii do 23 rokov (U23).
„Boli to pre mňa dva veľmi dobré preteky. Časovka dopadla dobre a čo sa týka hromadného preteku, tam to bolo dosť ťažké. Tušil som, že profíci to hneď od začiatku rozbehnú, aby sa to roztrhalo a nebolo to také hektické,“ prezradil devätnásťročný cyklista.
Na trati sa ocitol so svojimi žilinskými predchodcami, bratmi Saganovcami. Dlho sa spoločne s nimi držal v skupinke a k jazde Petra Sagana sa vyjadril s uznaním: „Každý, kto to pozeral, videl, že Peťo si ide svoj vlastný pretek. Som rád, že som ho mohol vidieť priamo v akcii. Vnímam, že dostať sa na podobnú úroveň bude chcieť ešte veľmi veľa roboty.“