ŽILINA. Francesco Campagnari je doktorand na univerzite v Benátkach. Posledné tri mesiace strávil v Žiline, aby sa viac dozvedel o Novej synagóge.
Do projektu obnovy objektu a jeho premeny na nový kultúrny bod sa v roku 2012 pustili aktivisti zo Stanice Žilina – Záriečie, keď synagógu získali na 30 rokov do prenájmu od Židovskej náboženskej obce. Marek Adamov, Róbert Blaško a Fedor Blaščák o svojej iniciatíve tvrdia, že ide o jedno z najväčších dobrodružstiev ich generácie.
Prečítajte si tiež: Historické pamiatky v okolí Žiliny ožijú klasickou hudbou Čítajte Francesco prišiel do Žiliny, pretože chcel na vlastné oči vidieť, ako môžu veľké kultúrne projekty riadiť mimovládne organizácie, a nielen verejné inštitúcie. Občianske združenie Truc sphérique doslova na kolene obnovilo jednu z najpozoruhodnejších pamiatok modernej medzivojnovej architektúry. Neologická synagóga od svetoznámeho nemeckého architekta Petra Behrensa z rokov 1928 až 1931 je dnes priestor zaplnený umením.
„Vybral som si Novú synagógu ako prípadovú štúdiu pre môj doktorandský výskum, pretože som chcel v praxi sledovať, ako mestské projekty môžu riadiť mimovládne organizácie. Mal som tiež priamy prístup do organizácie - poznal som Stanicu a Róberta Blaška zo siete kultúrnych centier Trans Europe Halles. Som členom jedného z týchto centier v Taliansku nazvaného Interzona,“ tvrdí o svojom výskumnom objekte Francesco.
Synagóga ovplyvňuje Žilinčanov
Francesco je architekt a sám je členom podobného kultúrneho združenia v rodnom meste Verona. Jeho výskumný pobyt zaplatila slovenská strana, keď dostal štipendium Ministerstva školstva v rámci Národného štipendijného programu Slovenskej republiky pre doktorandov.
V Žiline sa stretával s ľuďmi a dobrovoľníkmi, ktorí k renovácii synagógy prispeli. Debatoval s novinármi, predstaviteľmi kultúrnych inštitúcií, židovskej obce, nadácie automobilky. Chcel sa dozvedieť, aký efekt má činnosť synagógy na miestnu komunitu a ako ovplyvňuje Žilinčanov.
„Z názorov a spätnej väzby niektorých kľúčových aktérov môžem povedať, že obnovenie a činnosť synagógy mali veľký vplyv na obyvateľov Žiliny najmä v spôsobe, akým premýšľajú o svojom meste, jeho hodnote a moci občanov zmeniť ho.“
Francesco Campagnari. (zdroj: ARCHÍV FRANCESCO CAMPAGNARI)Mladého talianskeho vedca zasiahla slovenská priateľskosť. Cez príbeh Novej synagógy sa presvedčil o tom, že v projekte si k sebe hľadali cestu ľudia s rôznym zázemím, stavali na tom, čo ich zbližuje. Tvrdí, že je zvyknutý na konkurenčné vzťahy a aspekt hľadania spolupráce ho prekvapil.
Vráti sa na jeseň
Okrem toho sformuloval dve zistenia, ktoré považuje za vo svojom výskume za najzaujímavejšie. Prvým z nich je nadšenie a entuziazmus iniciátorov, ktorí dokázali presvedčiť iných ľudí, aby sa pripojili k ich úsiliu.
„Druhý je spôsob, akým projekt prebiehal "bez kontroly". Neexistoval žiadny zvyčajný šéf, ale posúvajúca a meniaca sa skupina účastníkov, každá s vlastnými nápadmi,“ odhalil Francesco Campagnari svoje zistenia.
Výsledky výskumu v Novej synagóge chce Francesco publikovať knižne v taliančine a v angličtine, aby sa jeho postrehy dostali aj k širokej verejnosti. Sľubuje, že na Slovensko sa ešte vráti.
„Môj pobyt na Slovensku bol skvelý zážitok. Som naozaj šťastný, že som mal túto skúsenosť a som úplne smutný, že odchádzam. Vrátim sa na jeseň pravdepodobne na ďalšie rozhovory. Takže ešte to nie je koniec,“ prezradil Francesco Campagnari.
