ŽILINA. Predstavte si, žeby naprieč Námestím Andreja Hlinku tiekol potok, ktorý vytvorí oddychovú zelenú oázu. Alebo by v Parku Ľudovíta Štúra na Bôriku ten istý potok naplnil jazierko, ktoré by sa stalo novým prírodným prvkom zrekonštruovaného priestoru.
Aj o tomto premýšľa Iveta Martinková. V Žiline by to nemusel byť problém, keby sa potoku venovala dostatočná starostlivosť. Uvažuje o tom, aký nový rozmer by mohol potok Všivák priniesť do žilinského verejného priestoru. Veď moderný svet sa uberá cestou zelených vodných oáz v mestách.

Namiesto toho je viac ako päťkilometrový potôčik na väčšine svojho toku skrytý v trúbe a ten zvyšok, ktorý tečie na povrchu, je zanedbaný a znečistený.
„Ak by ste sa prešli novým parkom Ľudovíta Štúra, videli by ste ako je tento potok odignorovaný. Honosný park vedľa ktorého tečie potôčik celý sprznený človekom,“ poukazuje na nedôstojný stav Všiváka mestská poslankyňa.
„V celom parku bol pôvodne potok nádherne regulovaný lomovým kameňom, ktorý bol len naukladaný, nie zabetónovaný, nádherná stavba z roku 1938. V tomto potoku žili raky a nitenky. Dnes potok vyzerá dobre prakticky len v miestach neďaleko od prameňa, kde človek zasahuje menej,“ tvrdí Martinková a dodáva, že podľa laboratórnych testov, ktoré si dala urobiť, tečie z prameňa medzi Bytčicou a Rosinou vysoko kvalitná pitná voda.
Problémom je človek
Čo sa deje s potokom, keď vstúpi do Žiliny, je už príbeh neúcty a macošského správania. Ľudia vypúšťajú do potoka splašky, zanášajú koryto odpadom a pokosenou trávou. „Najväčší problém potoka je človek. V jednej rovine človek, čo znečisťuje a v druhej rovine človek bez záujmu, čo prehliada. A, samozrejme, kompetentné inštitúcie, za ktorými sú zase len ľudia.“
Niekoľko aktivistov sa rozhodlo, že na stav Všiváka upozorní petíciou. Vedenie Slovenského vodohospodárskeho podniku v nej požiadajú, aby dali neodkladne odstrániť nelegálne splaškové výpusty do potoka, vyčistili brehy a dno potoka až k pôvodnej regulácii a potom koryto systematicky udržiavali v nezatrubnenej časti od pohostinstva Drevená krava na Centrálnej ulici po jeho zatrubnenie na ulici Vojtecha Spanyola.
Mesto je najväčší znečisťovateľ
V spolupráci so Severoslovenskými vodárňami a kanalizáciami boli potrubia vyčistené tlakovou vodou a zmonitorované kamerami. „Po všetkých týchto činnostiach Slovenský vodohospodársky podnik podal na Okresný úrad, Odbor životného prostredia žiadosť o vykonanie štátneho vodoochranného dozoru, ktorý je v konaní. Od novembra minulého roka,“ informovala poslankyňa.
Na okresný úrad dodala pasport výpustov, ktorý sama vypracovala. „Konštatovali, že najväčším znečisťovateľom potoka je mesto Žilina - hlavne cez starú dažďovú kanalizáciu. Do dažďovej kanalizácie na Bôriku sú zrejme zapojení ľudia so splaškami,,“ podotkla Martinková.

„Mesto sa angažuje v rámci svojich možností. Je to v procese riešenia, aktuálne máme naplánovanú obhliadku na mieste a na základe zistenia skutkového stavu navrhneme najvhodnejšie riešenie,“ odpísala hovorkyňa mesta Barbora Zigová.
Potvrdila, že napojenie domácností na dažďovú kanalizáciu preverujú. „V prípade, že sú ľudia napojení do dažďovej kanalizácie, nemajú na to povolenie. Ale riešiť tento stav majú v kompetencii Severoslovenské vodárne a kanalizácie, nie mesto Žilina,“ dodala.
Chystajú kosenie
Správca toku Všivák Slovenský vodohospodársky podnik, potvrdil, že v novembri podal písomnú žiadosť na Okresný úrad Žilina o zvolanie štátneho vodoochranného dozoru. Dôvodom je nelegálne vypúšťania odpadových vôd do koryta toku. Na rozhodnutie si ešte treba počkať.
„Slovenský vodohospodársky podnik vykonáva pravidelné kosenie koryta vodného toku Všivák a čistenie mreží v úseku od pumpy Shell po pohostinstvo Drevená krava. Najbližší termín kosenia je naplánovaný na 22. kalendárny týždeň,“ oznámil Tomáš Januš z komunikačného oddelenia štátneho podniku.
Autori petície za záchranu Všiváka chcú dosiahnuť, aby sa znečisťovanie miestneho biokoridoru konečne zastavilo a aby sa do neho vrátil život. „Nie je možné, aby bola pitná voda donekonečna znečisťovaná tak, ako sa to deje na Všiváku. Takýmto konaním ideme proti sebe, lebo ak budeme mať špinavé potoky aj naša spoločnosť bude špinavá,“ uzavrela Iveta Martinková.